Postava Alberta Einsteina sa s prehľadom radí medzi najslávnejšie osobnosti v dejinách ľudstva. Takmer každý na svete už počul o jeho matematických vzorcoch a vedeckých teóriách, no len málokto dokáže skutočne vysvetliť ich význam.
Väčšina ľudí preto považuje Einsteina za mimoriadne inteligentného človeka – až do takej miery, že sa jeho meno stalo synonymom pre vysokú inteligenciu. Narodil sa v nemeckom Ulme 14. marca 1879 a od chvíle, čo prišiel na svet, kráčala Einsteinova genialita ruka v ruke s jeho výstrednosťou. A ver či nie, tá bola takmer rovnako jedinečná ako jeho brilantná myseľ.
Stačí si prezrieť niektoré z nasledujúcich podnadpisov, aby si pochopil, že Albert Einstein bol učebnicovým príkladom excentrického génia. Mnohé aspekty jeho celoživotnej práce môžu byť pre bežného človeka záhadou, no niektoré zvyky, ktorým sa venoval v každodennom živote, by zrejme prišli čudné aj úplnému laikovi.
Mal abnormálne veľkú hlavu a zvláštne tvarovaný mozog
Hlava Alberta Einsteina bola nezvyčajná už v okamihu jeho narodenia – a nemalo to nič spoločné s jeho inteligenciou. Ako novorodenec bol trochu zdeformovaný: mal neprimerane veľkú hlavu vzhľadom na telo a navyše s abnormálnym tvarom.
Jeho matku to znepokojovalo, no mladý Albert tento problém po pár týždňoch prerástol. Po jeho smrti pitva odhalila, že abnormálne tvarovaný nebol len tvar hlavy, ale aj mozog samotný. Hoci bol Einsteinov mozog menší než je priemer, oblastiam spojeným s matematikou a abstraktným uvažovaním dominovali výrazne zväčšené časti.
Jedol lúčne kobylky
Počas svojho života Albert Einstein verejne priznal viacero problémov s ovládaním svojich impulzov. Nešlo pritom o zanedbateľné záležitosti – bol to impulzívny človek, ktorý často robil unáhlené rozhodnutia. Občas si dokonca vymýšľal rôzne kúsky len preto, aby vydesil svojich priateľov.
K najvýraznejším patria historky o tom, ako zbieral zo zeme lúčne kobylky a jedol ich. Z dnešného pohľadu by sa to dalo hodnotiť ako pokrokové stravovanie, no v Albertovej dobe to skôr znelo ako dôvod, pre ktorý by vás mohli kedykoľvek obliecť do zvieracej kazajky.
Fajčil ohorky cigariet
Mnohé z Einsteinových výstredností sa podobajú tomu, čo by sme očakávali od géniov. Iné však, naopak, pôsobia skôr ako niečo, čo by ste pripísali tulákovi či bezdomovcovi. Zbieranie ohorkov cigariet na ulici a ich fajčenie rozhodne patrí do tej druhej kategórie – a presne takto Einstein naozaj konal.
Bol celoživotným fajčiarom a často hovoril o upokojujúcich účinkoch tabaku na ľudský organizmus. Keď ho lekári v pokročilom veku prinútili prestať fajčiť, uchýlil sa k fajčeniu ohorkov, ktoré nachádzal na ulici – dokonca aj pred očami svojho vlastného vnuka. Ten sa o niekoľko rokov neskôr rád podelil s médiami o túto „vtipnú“ anekdotu z rodinného života s „bláznivým vedcom“.
Nenosil ponožky
Počas celého svojho života sa Albert Einstein vyhýbal noseniu ponožiek, a to z dosiaľ neobjasneného dôvodu – pravdepodobne nenávidel mať nohy pokryté látkou. Namiesto toho si často radšej navliekol akúkoľvek inú dostupnú obuv. Nebolo to však len kvôli pohodliu.
Einstein veľmi dobre vedel, že takto sa vymaňuje zo spoločenskej normy, a zrejme práve túto formu rebélie voči zaužívaným zvyklostiam vyhľadával. Dokonca sa tým hrdo chválil, hoci pracoval v mnohých rešpektovaných a kultivovaných inštitúciách.
Do štyroch rokov nevedel rozprávať
Dnes je Einstein známy svojimi nesmierne múdrymi výrokmi a výrečnosťou, o to zvláštnejšie pôsobí fakt, že do štyroch rokov nevedel plynulo rozprávať. Za bežných okolností by to svedčilo o vážnom vývojovom omeškaní, no v jeho prípade išlo o vzácny fenomén, ktorý dnes poznáme ako Einsteinov syndróm.
Ten sa občas vyskytuje u vysoko inteligentných detí, ktoré začnú komunikovať neskôr, no napokon vyniknú vo verbálnych aj intelektuálnych schopnostiach.
Rád plakal a hral na husliach pri pozorovaní vtákov
Hovorí sa, že keby sa Albert Einstein nepreslávil ako „najmúdrejší muž planéty“, pokojne by sa mohol stať výborným koncertným huslistom. Na husle totiž začal hrať už ako päťročný, pričom v tom vynikal od samého začiatku.
Zahral si na nich vždy, keď mohol, a v neskoršom živote sa jednou z jeho obľúbených činností stalo prechádzanie sa a hranie na husliach pri pozorovaní vtákov. Kombinácia krásy prírody a hudby ho neraz dojala až k slzám.
Japonsko navštívil ako megacelebrita
Po tom, čo sa Einstein preslávil po celom svete, stal sa akousi celebritou globálneho významu. V rámci svojich ciest zavítal aj do Japonska, kde ho čakal osobný výnimočný kontakt s cisárom – pre cudzieho civilistu mimoriadna pocta. Doslova ho vítali hordy nadšených ľudí, podobne ako kapelu The Beatles pri jej príchode do Ameriky. Je trochu ironické, že roky Einsteinovho výskumu neskôr vytvorili základ pre jadrové zbrane, ktoré – ako vieme – Japonsko ťažko zasiahli.
Kamarát s Charliem Chaplinom
Medzi Albertom Einsteinom a Charliem Chaplinom vzniklo úprimné priateľstvo. Einstein bol brilantný vedec, ktorý utiekol z Nemecka pred Hitlerovým režimom, kým Chaplin bol herec, no takisto výrazný kritik diktátora. Po Einsteinovom presťahovaní sa do Ameriky sa z nich stali dobrí priatelia. Chaplin vraj raz Einsteinovi povedal: „Oboch nás povzbudzujú. Teba preto, lebo ti nikto nerozumie, a mňa preto, lebo mi rozumejú všetci.“
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane