Každý zásah človeka do prírody treba dôkladne zvážiť. Príroda je citlivý systém a niekedy aj maličkosť dokáže spôsobiť reťazovú reakciu, ktorá bude mať neskôr deštruktívne následky. Aj to môže byť dôvod, prečo sa na rôzne úpravy prostredia dlho čaká. Všetko treba do detailov premyslieť. Kým však ľudskí inžinieri plánujú, inžinier bobor sa môže spoľahnúť na svoj inštinkt. Ako píše web iRozhlas, české bobry svojou prácou predbehli ľudí a ušetrili tým štátu milióny korún.
Bobor na nič nečaká, bobor koná
V rozhovore pre pribram.cz vedúci chránenej krajinnej oblasti Brdy Bohumil Fišer priznal, že s projektom revitalizácie úseku rieky Klabavy ľudí predbehli bobry. Najväčšie európske hlodavce vytvorili hrádze presne tam, kde ich Česi plánovali umiestniť s cieľom dosiahnuť požadované zmeny. Bobrom sa podarilo vrátiť vodu späť do historického koryta Klabavy a celkovo ozdraviť vodné toky v regióne.
„Niekoľko menších pomocných hrádzí si vybudoval aj na upravenom rovnom koryte Klabavy. Z tejto domy je evidovaný aj polohrad v jeho teritóriu. V minulom roku postúpil bobor ďalej do bočného koryta, kde vybudoval ďalšiu hrádzu, vytvoril ďalší rybníček a porúcal niekoľko mohutných topoľov,“ vysvetlil vedúci CHKO Brdy.
Fišer uviedol, že pracovité bobry ušetrili Česku až 30 miliónov korún. Ich hrádze zadržali niekoľko kubíkov vody a vytvorili prírodnú mokraď, ktorá má pozitívny dopad na miestnu biodiverzitu. Kým orgány vytvárali plány, zháňali povolenia a vybavovali financie, bobry sa pustil do práce. Hrádzu dokážu postaviť za jednu-dve noci.
Bobry sa v tejto oblasti objavili asi v roku 2020. Momentálne ich počet odhadujú na šesť až osem jedincov. Ide o pár rodičov a ich potomstvo z rokov 2023 a 2024.
Prírodný inžinier
Bobor vodný (Castor fiber) je najväčší hlodavec žijúci v Európe a Ázii. Tento bylinožravec je známy svojou schopnosťou stavať zložité hrádze a brlohy. Bobry sú vynikajúci inžinieri prírody – pomocou ostrých zubov dokážu spíliť aj veľké stromy, z ktorých potom budujú svoje vodné stavby. Tieto štruktúry nielenže ovplyvňujú tok riek a potokov, ale tiež vytvárajú nové biotopy pre mnohé iné druhy rastlín a živočíchov. Bobor je prispôsobený životu vo vode vďaka hustej vodeodolnej srsti, plávacím blanám na zadných nohách a plochému chvostu, ktorý slúži ako kormidlo.
Bobry sú prevažne nočné zvieratá, ktoré sa živia kôrou, listami, vodnými rastlinami a koreňmi. V zime si ukladajú zásoby potravy pod vodou, aby mali prístup k jedlu aj počas zamrznutia hladiny. Sociálne žijú v rodinných skupinách, ktoré tvoria rodičia a ich mláďatá z posledných rokov. Kedysi bol bobor kvôli lovu pre kožušinu a bobrovinu (sekrét s vôňou používaný v parfumérii) takmer vyhubený, no vďaka ochranným opatreniam sa jeho populácia v mnohých oblastiach obnovila.