Nedávne archeologické nálezy z jaskyne Maszycka neďaleko Krakova prinášajú prekvapivé odhalenia o živote našich predkov spred približne 18 000 rokov. Výskum publikovaný v prestížnom časopise Scientific Reports predkladá jasné dôkazy o praktikovani kanibalizmu medzi pravekými obyvateľmi Európy.
„Niet pochýb, že ide o prípad kanibalizmu,“ potvrdzuje Silvia Bello, paleoantropologička z londýnskeho Prírodovedného múzea. Vedci sa domnievajú, že tieto praktiky mohli súvisieť s teritoriálnymi bojmi, ktoré sa rozpútali po ústupe ľadovcov, keď sa európsky kontinent stal dostupnejším pre kočovné skupiny.
Detailná analýza kostí odhaľuje drastické praktiky
Archeologické nálezy z jaskyne zahŕňajú stovky kostí, medzi ktorými sa nachádzajú pozostatky nielen antilop, ale aj ľudských jedincov – mužov, žien i detí. Najnovšie výskumy týchto nálezov priniesli nezvratné dôkazy o kanibalistických praktikách. Na kostiach sa našli hlboké zárezy a systematické rozlámanie dlhých kostí na fragmenty menšie ako 10 centimetrov, čo naznačuje zámerné získavanie špiku bohatého na tuky.
Marta Poltowicz-Bobakova z Rešovskej univerzity poukazuje na to, že hoci v niektorých kultúrach kanibalizmus predstavoval rituálny spôsob uctievania mŕtvych, v prípade Maszyckej jaskyne tomu tak nebolo. Ľudské pozostatky boli totiž nájdené pohadzované medzi zvieracími kosťami, čo naznačuje, že s ľudskými telami sa zaobchádzalo rovnako ako s ulovenou zverou.
Francesc Marginedas z Katalánskeho inštitútu paleoekológie dodáva: „Kanibalizmus mohol byť aj súčasťou vojnového konfliktu.“ Archeológovia sa prikláňajú k teórii, že konzumované osoby neboli členmi miestnej komunity, ale pravdepodobne išlo o nepriateľov, pričom konzumácia ich tiel mohla predstavovať akt poníženia.
Tieto objavy pochádzajú z obdobia Magdalénienskej kultúry, ktorá sa rozvíjala v záverečnej fáze doby kamennej. V tom čase prechádzala Európa významným otepľovaním, čo viedlo k rozsiahlym migráciám lovcov a zberačov. Nové nálezy zároveň dokazujú, že táto kultúra prenikla aj do oblastí južného Poľska a Spiša, čo vyvracia predchádzajúce predpoklady o jej neprítomnosti za Karpatami.
