Raz si hore, raz si dole, život je skrátka taký. Jeden deň sa cítiš ako celkom schopná reprezentácia človeka rozumného, ďalší si vesmír povie, že stačilo rozkoše, a šupne ťa do jednej z nasledujúcich situácií. Určite ich veľmi dobre poznáš. Momenty, keď by si sa najradšej pod zem zahrabal, hoci na to vlastne ani nemáš pádny dôvod. Lebo buďme k sebe úprimní, deje sa to úplne každému.

1. Keď predavačka začne blokovať ďalší nákup, zatiaľ čo ty si balíš ten svoj a máš pocit, že ti to trvá celú večnosť.

2. Keď si chceš objednať niečo z menu, ale nie si si celkom istý, ako sa to vyslovuje. Rezeň s ryžou. Preto vždy ješ rezeň s ryžou.

3. Keď si dovlečieš do skúšobnej kabínky stopäťdesiat vecí a nesadne ti ani jedna jediná. Tvoj deň by bol podstatne krajší, keby hneď za závesom ako pedagogický dozor nestála predavačka, čo sa celá trasie od nedočkavosti, že má najbližšiu polhodinu zase čo robiť.

4. Keď si pospevuješ so slúchadlami na ušiach a nemáš ani tucha, že ti niekto stojí rovno za zadkom. To sa už môžeš ísť rovno zakopať.

5. Keď sa v obchode opýtaš na cenu a nakoniec si to nekúpiš, lebo je to príliš drahé. Niežeby si nemal peniaze (ale, akože, niežeby si mal), ale tridsať eur za posr*tý obrus?! Čo kradneš?!

6. Keď sa s niekým stretneš v tej mikroskopickej uličke v lietadle a máš len dve možnosti. Buď to nacúvaš naspäť až k svojmu miestu, alebo strčíš niekomu zadok rovno do ksichtu. Ťažko povedať, čo z toho je lepšie. Vysublimovať?

7. Keď ti niekto spieva „veľa šťastia, zdravia“. Falošne. Čistá tragédia.

8. Keď sa počas chvíľkového zatmenia mysle rozhodneš ísť behať a s niekým sa ti stretnú oči. On vie, že skapínaš, ty vieš, že skapínaš, ale ani jeden z vás dvoch s tým momentálne nemá čo robiť. Tak si tam len tak skackáš, funíš ako doberman a čakáš, kedy konečne zmizne z dohľadu, aby si si mohol dať prestávku. Definitívnu.

9. Keď omylom zdvihneš človeku z telemarketingu a musíš vymyslieť spôsob, ako ho čo najšetrnejšie poslať do prdele. Aha ju. Tuším ti umrela rybička.

10. Keď ťa začne svrbieť zadok. Uprostred rannej porady. Netušíš, kto rozhodol, že škriabať si prdel na verejnosti bude spoločensky neprijateľné, ale na nejaké radikálne búranie stigiem naozaj nie si stavaný, a tak sa len letmo šúchaš po stoličke a dúfaš, že to prejde.

11. Keď výťah zastaví na inom poschodí a ty sa v domnienke, že vystupuješ, vrútiš niekomu rovno do náručia. Toľko romantiky hneď zrána, že to hádam ani nerozchodíš.

12. Keď si na verejnosti viažeš šnúrku na topánke a cítiš, že ti trčí celý zadok. Možno niekto prihodí do šporkasky.

13. Keď sa v polovici prednášky postavíš a ideš na záchod. Všetky oči na mne, lebo mám svoj štýl… Z toho máš traumu ešte zo základnej školy. Drahá učiteľka si mastilo ego na nedostatočnej kapacite močových mechúrov malých prvostupniarov a hovorila vám, nech si spravíte uzlík. Na také veci sa nezabúda.

14. Keď naháňaš loptičku. Tenisovú, pingpongovú, hocijakú. Vyzeráš ako tuleň s mozgovou obrnou tesne pred porážkou a fakt, že sa ti ešte trikrát odrazí od ruky, tvojmu imidžu naozaj nepridáva.

15. Keď ti pískajú topánky. Si chodiaca párty, tak prečo nikto netancuje?

16. Keď si pred vstupom do autobusu stiahneš dáždnik a nevieš, kam ho máš dať, pretože je – a teraz si na to počkaj – mokrý. Tuším si mal ísť radšej peši.

17. Keď nesieš domov z obchodu toaletný papier. Každý s*rie, to nieže nie… ale predsa by bolo krajšie, keby sa k tebe domov teleportoval.

18. Keď niekto prechádza okolo teba akurát v momente, keď sa tvoj pes rozhodne pustiť do sveta bobek. „Dúfam, že si to po ňom pozbierate,“ prehodí skôr, ako inkriminovaný šúľok vôbec dopadne na zem, a teba zrazu prepadne ohromná chuť natruc ho tam nechať. Alebo mu ho hodiť do ksichtu. Aj to je možnosť.

19. Keď sa snažíš zaparkovať na rušnom parkovisku a je viac než očividné, že brzdíš premávku vo všetkých smeroch. V tej rane ani nevieš, ako sa drží volant.

20. Keď si objednáš niečo, čo si vlastne nechcel, a so stiahnutými polkami sa dotrepeš k baru, aby si sa opravil. „Dá sa tá káva ešte spraviť bezkofeínová?“ pýtaš sa s malou dušičkou a sleduješ, ako čašníčka s kyslým úsmevom leje obsah šálky v ruke rovno do výlevky. „Samozrejme,“ odpovie a ty máš sto chutí skočiť z okna, aj keď si s najväčšou pravdepodobnosťou na prízemí. Život je krásny.