Obvinila ma z flirtovania s mojou vlastnou sestrou: Slováci prehovorili o desivých taktikách narcistických partnerov

Narcizmus – slovo, ktoré sa v posledných rokoch skloňuje čoraz častejšie. Nejde však len o módny psychologický pojem, ale o skutočný fenomén, ktorý dokáže zničiť životy tých, ktorí sa ocitnú v blízkosti človeka s narcistickou poruchou osobnosti.

Vzťah s narcistom začína často ako rozprávka – pozornosť, komplimenty, intenzívne vyznania lásky. No postupne sa mení na nočnú moru plnú manipulácie, citového vydierania, gaslightingu a postupného ničenia sebavedomia obete.

Podľa psychológov narcisti tvoria približne 1 – 6 % populácie, pričom častejšie ide o mužov. Neznamená to však, že by ženy nemohli byť narcistkami. Práve naopak – ich manipulácia býva často ešte rafinovanejšia a ťažšie odhaliteľná. Obete narcistov prechádzajú podobnými fázami: od počiatočného okúzlenia cez postupnú stratu vlastnej identity až po bolestivé prebudenie a náročnú cestu k uzdraveniu.

V nasledujúcich štyroch príbehoch vám predstavíme Martinu, Petra, Zuzanu a Michala – ľudí, ktorí prežili vzťah s narcistom a našli odvahu nielen odísť, ale aj zdieľať svoje skúsenosti. Tieto príbehy sú jedinečné. Spája ich ale podobná dynamika manipulácie a cesta k znovuobjaveniu vlastnej hodnoty. Možno v nich nájdeš paralely s tvojimi vlastnými skúsenosťami alebo ti pomôžu rozpoznať varovné signály v tvojom okolí.

Pozn. redakcie: Výpovede respondentov uverejňujeme v pôvodnom znení, aby sme zachovali ich autenticitu a umožnili čitateľom, ktorí prechádzajú podobnou skúsenosťou, lepšie sa v príbehoch nájsť a uvedomiť si vlastnú situáciu.

Martina: Sedem rokov v tieni dokonalého muža

Keď som spoznala Mareka, mala som 25 rokov a práve som dokončila vysokú školu. Bol charizmatický, úspešný právnik, o desať rokov starší. Všetci mi hovorili, aké mám šťastie, že som si „ulovila“ takého muža. Prvé mesiace boli ako z románu – zahŕňal ma darčekmi, pozornosťou, plánoval naše spoločné víkendy do posledného detailu.

Zmena prišla postupne, tak nenápadne, že som si ju dlho nevšimla. Najprv mával drobné poznámky o mojom oblečení. „Toto si predsa nemôžeš obliecť na stretnutie s mojimi kolegami,“ hovoril. Potom začal kritizovať môj účes, váhu, spôsob, akým som rozprávala. Vždy to však robil s úsmevom, akoby mi len pomáhal byť lepšou verziou seba.

Po roku vzťahu som sa k nemu nasťahovala a vzdala sa svojej práce v marketingu, pretože tvrdil, že je „pod moju úroveň“ a že on ma dokáže zabezpečiť. Postupne som stratila kontakt s priateľmi – buď ich otvorene kritizoval, alebo po ich návšteve analyzoval každé ich slovo a presvedčil ma, že ma nemajú radi. Moja rodina bola pre neho „príliš jednoduchá“.

Najhoršie boli chvíle, keď som ho konfrontovala. Dokázal obrátiť každý argument tak, že som nakoniec ja prosila o odpustenie. „Ty si taká precitlivená,“ opakoval. „Normálna žena by toto neriešila.“ Začala som pochybovať o svojom vnímaní reality.