Práca z domu sa stala bežnou súčasťou pracovného života mnohých Nemcov. Avšak, nová štúdia naznačuje, že takýto spôsob práce môže mať negatívny dopad na kariérne vyhliadky. Podľa výskumu Inštitútu hospodárskych a spoločenských vied (WSI) Nadácie Hansa Böcklera existuje priama súvislosť medzi časom stráveným prácou z domu a vnímaním pracovného nasadenia zamestnanca.
Výskum odhalil, že bezdetné ženy a muži, ako aj otcovia, ktorí často pracujú z domu, sú vnímaní ako menej angažovaní a produktívni. Tieto skupiny zamestnancov zároveň čelia nižšej pravdepodobnosti získania odporúčania na pracovné pozície. Zaujímavým zistením je, že v prípade matiek, ktoré sa starajú o deti, je práca z domu akceptovaná vo väčšej miere. Nepredstavuje tak takú výraznú prekážku v kariérnom raste.
Autorka štúdie Yvonne Lottová konštatuje: „Vo všeobecnosti platí, že čím viac niekto pracuje z domu, tým je to horšie pre kariérny postup.“

Metodológia a kľúčové zistenia štúdie
Štúdia pracovala s dátami od približne 5 000 zamestnancov a uchádzačov o zamestnanie v Nemecku. Účastníci hodnotili na stupnici od 0 do 10 fiktívnych kandidátov na konkrétne pracovné pozície. Posudzovali pritom ochotu pracovať a produktivitu daných osôb. Pri hodnotení vychádzali z profilov, ktoré obsahovali informácie o veku, pohlaví, rodinnom stave a frekvencii práce z domu.
Výsledky štúdie preukázali, že stigmatizácia práce z domu je najsilnejšia v podnikoch, kde takto pracuje len malá časť zamestnancov. Naopak, v organizáciách, kde viac než polovica pracovníkov pravidelne pracuje z domu, má tento faktor na hodnotenie minimálny vplyv.
Na základe týchto zistení autori štúdie odporúčajú prácu z domu formalizovať, napríklad prostredníctvom všeobecnej podnikovej dohody o mobilnej práci.
„Dôležitým krokom v tomto smere je zavedenie formálneho práva na prácu z domu,“ uviedla Bettina Kohlrauschová, vedecká riaditeľka WSI. Zároveň zdôraznila, že takáto dohoda musí byť aplikovaná na všetkých zamestnancov rovnako, nie len na vybrané skupiny ako sú rodičia alebo matky.