Dramatický triler Posledný nádych do našich kín zamieri už vo štvrtok a sľubuje poriadnu dávku napätia, ale aj silných emócií. Tie vyvoláva už samotný fakt, že celý film vznikol podľa skutočných udalostí. Nižšie sa trochu bližšie pozrieme na to, ako sa nakrúcal, kto na ňom vlastne pracoval a aké recenzie pozbieral od zahraničných kritikov.
1. Inšpirácia skutočným príbehom
Posledný nádych sa inšpiroval skutočnými udalosťami, ku ktorým došlo v roku 2012. Pri nehode ostal potápač Chris Lemons uväznený asi sto metrov pod hladinou mora a k dispozícii mal len málo kyslíka (celkovo na päť minút). Jeho kolegovia Duncan Allcock a David Yuasa podnikli riskantnú akciu s cieľom svojho kolegu zachrániť.
2. Režisér o tomto príbehu natočil aj dokument
Režisér Alex Parkinson (spolu s Richardom da Costa) o zmienených skutočných udalostiach natočil dokumentárny celovečerák Last Breath. Ten si odbil premiéru v roku 2019 a pozbieral prevažne pozitívne recenzie. Kritici vyzdvihli hlavne kvalitné spracovanie a emocionálnu silu celého príbehu.
3. Pre Alexa Parkinsona ide o prvý hraný film
Alex Parkinson doteraz točil výhradne dokumentárne filmy a seriály. Okrem Last Breath sa podieľal na tituloch Living with Leopards, Jeremy Wade’s Dark Waters, Riečne príšery či Primal Survivor. Posledný nádych teda predstavuje jeho prvý hraný film.
4. Snaha vzdať hold skutočnému príbehu
Režisér sa vyjadril, že jeho hlavnou motiváciou bolo vzdať hold skutočným hrdinom príbehu. „Chcel som skutočných ľudí zobraziť správne,“ povedal Alex Parkinson. „Chcel som vzdať hold ich príbehom. Ale tiež som si dovolil určitú dramatickú licenciu.“
Ako príklad podobnej zmeny uviedol fakt, že v skutočnosti potápači pod vodou dýchajú hélium. Kvôli tomu teda majú hlasy vysoké a piskľavé.
„Ak by to znelo počas celého filmu, bolo by to smiešne,“ dodal Parkinson s tým, že vyradil veci, ktoré by mohli prekážať a divákov vytrhávali z drámy a ponorenia sa do príbehu.
5. Nakrúcanie podvodných scény si vyžiadalo veľa plánovania
Tvorcovia venovali veľkú pozornosť scénam, ktoré sa odohrávali pod vodou. Režisér Alex Parkinson uviedol, že štáb mal na ich natočenie len asi 15 dní. Dopredu teda pripravil veľmi podrobné storyboardy, vďaka ktorým sa všetko stihlo natočiť včas.
„Neviem, koľko toho viete o nakrúcaní pod vodou, ale je to časovo nesmierne náročné,“ prezradil neskôr v rozhovore. „Mnoho vecí sa môže pokaziť a potom trvá celú večnosť, kým sa to vyrieši a napraví. Vedel som to zo skúseností s nakrúcaním dokumentu. Strávil som desaťročia nakrúcaním vo vode.“
6. Producenti pôvodne váhali, či réžiu zveriť práve Alexovi Parkinsonovi
Už krátko po premiére dokumentu Last Breath vznikol nápad na jeho celovečernú hranú verziu. Alex Parkinson mal, prirodzene, od začiatku záujem o réžiu. Producenti mu však povedali, aby na to zabudol. Hlavným dôvodom mal byť fakt, že Parkinson nemal skúsenosti s hraným filmom.
„Keď mal ten dokument premiéru, britskí producenti ho ukázali Paulovi a Davidovi Brooksovcom a oni si ho zamilovali,“ priblížil Parkinson. „Chceli ho adaptovať ako hraný celovečerák, takže som si, samozrejme, pomyslel, že by bolo skvelé, ak by som ho mohol režírovať. A povedali mi: ‚V žiadnom prípade to robiť nemôžeš, pretože si dokumentarista.‘ Je to veľmi vzácne.“
Parkinson teda súhlasil, že sa na filme bude podieľať ako výkonný producent. Lenže potom režisér, ktorý mal film natočiť, z projektu vycúval kvôli inej snímke. Následne sa producenti rozhodli zveriť réžiu práve Parkinsonovi.
7. Rozdiely medzi dokumentom a hraným filmom
Keďže Alex Parkinson je predovšetkým dokumentárny režisér, nakrúcanie Posledného nádychu preňho bolo do veľkej miery novinkou. Vďaka tomu však dokázal identifikovať niektoré najväčšie rozdiely medzi tvorbou dokumentu a hraného filmu. „Zrejme jedným z najväčších rozdielov bolo budovanie sveta, ako film vlastne vytvoriť,“ upresnil.
„Pravdaže, pri dokumente máte hovoriace hlavy. Ľudí, ktorí vám hovoria, čo máte cítiť a podobne. Pri preklade tohto špecifického príbehu do hraného filmu musia tieto veci prísť organicky a dramaticky, bez toho, aby to bolo kostrbaté.“
8. Natočí režisér aj iné hrané filmy?
Pre Alexa Parkinsona bolo nakrúcanie celovečeráku pozitívnou skúsenosťou, a to aj napriek jeho náročnosti. Vyjadril sa dokonca, že by rád natočil aj ďalšie hrané snímky.
„Rozhodne sa snažím natočiť toho viac. Momentálne pracujem na troch scenároch, takže rozhodne sa chcem uberať týmto smerom,“ povedal. „Zaujímavé je, že ma to prirodzene ťahá k filmom založeným na skutočných príbehoch. Priťahuje ma myšlienka obyčajných ľudí v neobyčajných situáciách a to, čo to v nich vyvoláva.“
9. Zahraničné recenzie sú pozitívne
Posledný nádych už zahraniční recenzenti videli a vystavili mu zväčša pozitívne hodnotenia. Na stránke Rotten Tomatoes má snímka momentálne 78 % pozitívnych recenzií s ratingom 6,7/10.
Okrem pôsobivosti, ktorá vyplýva zo samotných skutočných udalostí, kritici pochválili aj výborne navodené napätie, ktoré divákov pohltí. Záver má potom podľa nich veľkú emocionálnu silu. Vyzdvihli aj herecké výkony, najmä Woodyho Harrelsona.
10. Posledný dych ponúkne napätie aj silné emócie
Posledný nádych rozpráva o trojici hĺbkových potápačov, Duncanovi Allcockovi (Woody Harrelson), Davidovi Yuasaovi (Simu Liu) a Chrisovi Lemonsovi (Finn Cole). Keď pri nehode ostane Lemons uväznený sto metrov pod hladinou mora s kyslíkom na pár minút, jeho kolegovia sa rozhodnú pre riskantnú záchrannú akciu.
Vo filme si zahrali aj Cliff Curtis, Mark Bonnar, MyAnna Buring, Bobby Rainsbury a Josef Altin. Režíroval Alex Parkinson. Nakrúcanie odštartovalo na Malte v roku 2023. Pre režiséra išlo o prvý hraný film.
„Pravdaže, sú tu rozdiely, ale aj niektoré podobnosti,“ porovnal prácu s hercami a skutočnými ľuďmi z dokumentov. „Keď pracujete so skutočnými ľuďmi a robíte s nimi rozhovor a točíte ich v ich prostrediach, svojím spôsobom z nich dostávate herecký výkon.
Premýšľate o tom, čo od nich potrebujete na rozpovedanie príbehu. S hercami vytvárate postavy, ktoré herci obývajú. Miloval som interakciu s hercami pri budovaní charakterov a scén.“ Posledný nádych do našich kín dorazí 20. marca.
