„Máte nejakú príhodu s deťmi, ktoré očividne nepochopili, ako funguje vek, kvôli ktorej ste sa cítili neskutočne staro?“ opýtala sa na Twitteri používateľka @msdanifernandez a rozprúdila tým horlivú debatu. Ako to už býva, deti nahliadajú na svet po svojom a ešte im nie je úplne jasné, že tridsiatnik nie je súci do hrobu. Ľudia sa podelili o úsmevné príhody, ktoré sú toho jasným dôkazom, a my sme tie najvtipnejšie z nich zozbierali v tomto článku.

1. Ukazovala som deťom obrázky z viktoriánskej éry a jedno z nich sa ma opýtalo, či sme sa takto obliekali, keď som chodila do školy.

2. Prechádzala som sa v parku, keď sa oproti mne vyrútili dve asi 10-ročné deti a jedno kričí na druhé: „Nechoď tak rýchlo, lebo zrazíš tú babičku.“ Poobzerala som sa okolo seba a vtedy mi došlo, že to som mala byť ja. Ja som bola tá babička. Mala som 29.

3. Prišiel za mnou môj 4-ročný syn a s veľmi vážnym (a značne urazeným) výrazom tváre sa ma spýtal: „Prečo si nechal vyhynúť dinosaury?“

4. Pár rokov dozadu sme s mojou vtedy 4-ročnou dcérou pozerali telku, keď sa na obrazovke objavila Michelle Obama. „Aha, to je prvá dáma,“ povedala som malej. Na to sa ma prekvapene opýtala: „Akože úplne prvá? Prvá na svete?“

5. Pracovala som v obchode, keď k nám prišla postaršia dáma so svojím vnukom. Vnuk sa ma len tak z ničoho nič opýtal, koľko mám rokov, tak som mu povedala. „Nevyzeráte tak staro, ale ste skoro taká stará ako moja babka,“ zahlásil. Mala som 26.

6. Môj nevlastný syn sa ma začal pýtať veľmi detailné otázky ohľadom druhej svetovej vojny a vyzeral byť značne nahnevaný, keď som mu nevedel z hlavy odpovedať. Opýtal som sa ho, prečo mu na tom tak záleží. „Akože prečo? Veď si tam bol. Mal by si to vedieť.“ Mám 36 rokov a môžem vám garantovať, že som tam nebol.

7. Neter so synovcom sa hrabali v kope vianočných dekorácií. Vylovili odtiaľ obrovskú cukrovú paličku a začali sa hrať, že je to starecká barlička, a vtedy moja neter vypotila: „Aha, aká som stará! Mám 40!“

8. „Šedivie ti brada. Vieš o tom, že to znamená, že čoskoro umrieš?“ Ďakujem, kamoško. To si ma potešil.

9. Kedysi som vypomáhala na plaveckých kurzoch a raz sa ma jedno z deciek spýtalo, prečo ešte nie som dedko. Som žena. A mám len 18.

10. Raz mi syn povedal, že je naozaj veľmi šťastný, že som nezomrel počas vojny. Spýtala som sa ho, akú vojnu myslí. „No veď vieš, tú veľkú.“ Hovoril o druhej svetovej a bol skalopevne presvedčený, že som dosť starý na to, aby som v nej bojoval.

11. Moja 4-ročná dcéra: Keď máš dvanásť, už si dospelý?
Ja: Nie. Ešte nie.
Ona: Ako to? Veď 12-ročné deti sú také veľké!

12. Raz som sa zo srandy opýtala škôlkara, či si myslí, že som staršia ja alebo jeho starí rodičia (ktorí stáli vedľa mňa). Povedal, že ja. Nemala som ešte ani tridsať.

13. Strážila som kamarátke malú a ona sa ma spýtala, koľko mám rokov. „24,“ hovorím. „A TO EŠTE NIE SI VYDATÁ?!“

14. Dieťa: Takže keď máš 38, budúci rok budeš mať 39? A potom 40?
Ja, značne otrávene, že mi to pripomína: Áno.
Dieťa: A koľko rokov musíš mať, aby si zomrel?

15. Moji žiaci sa ma bežne pýtajú, koľko mám rokov, a keď im poviem, nech hádajú, odpoveď je buď dvadsať, alebo sedemdesiat. Tridsiatnici neexistujú. Štyridsiatnici tiež nie. Buď máš dvadsať, alebo si na dôchodku, nič medzi tým skrátka nie je.

16. Nevlastná dcéra (10 rokov) chcela, aby som ju niekam odviezla. Nemala som čas, tak som ju odmietla, na čo ona povedala: „Veď počkaj. Keď si za pár rokov urobím vodičák a ty budeš stará, krehká a budeš ledva chodiť, tiež ťa nikam neodveziem!“ Mám 34. Vedela som, že život po štyridsiatke už nie je práve výhra, ale že to bude až také zlé…

17. Známeho syn (v tom čase mohol mať tak sedem rokov) sa ho opýtal: „Oci, keďže si taký starý, žil si aj v 90. rokoch?“ Chlapec sa narodil v roku 2001.

18. Dcéra prišla domov po prvom dni v škôlke a vyhlásila, že jej učiteľka má 60 rokov. „To sa musela narodiť… no aspoň v 18. storočí, nie?“ Myslela to vážne. Smrteľne vážne.

19. Mám 23 a pár týždňov dozadu sa ma dieťa opýtalo, čo som robila ako malá, keď som sa nudila. „Nemali ste televíziu. To muselo byť hrozné.“ Nevedela som, či sa mám smiať, alebo plakať.

20. Doučovala som skupinu detí a jedno z nich sa ma opýtalo, či ich učím, pretože som mama niektorého z nich. Mala som asi šestnásť.

Zdroj: msdanifernandez / Twitter