Nie každý deň sa zobudíš schopný fičať na plný plyn. Sú dni, keď to jednoducho nedávaš, ťaháš vlastne len na zotrvačnosť, a keď sa do toho všetkého primiešajú deti, je to recept na hotovú pohromu. Títo rodičia z Twitteru o tom vedia svoje. Pod príspevkom používateľky @mrnickharvey sa podelili o momenty, keď ako zodpovedné hlavy rodiny zlyhali na plnej čiare, a my sme tie najvtipnejšie z ich priznaní zozbierali v tomto článku. Tak sa teda na to pozrime.
1. Zohla som sa, aby som zdvihla kľúče, a zadkom som zhodila malého zo schodov. Mal tri roky. Našťastie bola zima a zababušený v hrubočiznom kabáte skoro nič necítil.
2. Vyzdvihoval som malého zo školy. Schmatol som ho zozadu a ako „ten cool ocino“ ho vyhodil do vzduchu. Nejaká žena zajačala… a vtedy som si uvedomil, že dieťa, čo si tu len tak ležérne poletuje vzduchom, nie je môj syn. Ten sa dusil od smiechu asi o meter vedľa. Chcel som sa pod zem prepadnúť.
3. Raz ráno som nazrela malému do postieľky a zistila, že je modrý. MODRÝ. Zachvátila ma totálna panika, hneď sme leteli na pohotovosť, na jedno vyšetrenie, druhé, tretie, všetky výsledky v poriadku. Až keď sme dorazili domov (ja o niekoľko stoviek ľahšia) mi napadlo, že som asi mohla jeho nové modré návliečky preprať dvakrát.
4. Poslala som dcéru do školy prezlečenú za piráta, lebo mali mať karneval. Pomýlila som si týždeň. Žiadny karneval nebol, a ako keby to celé nebolo dostatočne trápne pre všetky zúčastnené strany, v ten deň ako naschvál vyhrala akési ocenenie. Slávnostne ho preberala pred celou školou s plyšovým papagájom na ramene.
5. Zabudla som dcéru spiacu v kočíku v obchode s obuvou. Bola tak ticho, až som na chvíľu pustila z hlavy, že mám v skutočnosti až tri deti.
6. Vtedy som dosť pochudla. Ráno som na seba rýchlo natiahla legíny, zobrala dieťa, išli sme do škôlky a ako sme sa predierali zástupmi rodičov a ostatných deciek, zrazu mi z ničoho nič spadli až pod kolená. Možno by si to nikto nevšimol. Možno by som si ich rýchlo vytiahla a život by išiel ďalej. Lenže to by malá nemohla z plných pľúc zajačať: „Mama, nerob mi hanbu! U nás v škole sa nosia nohavice!!!“ Všetci sa otočili.
7. Vyzdvihovala som moju prváčku zo školy, keď si ma stopla učiteľka, že so mnou potrebuje hodiť reč. Super, hovorím si, niečo sa stalo. Povedala mi, že jej telocvikár našiel nejaké staré tepláky a teraz ich má na sebe. „Prečo? Mala nejakú nehodu?“ pýtam sa. Nie, nemala nehodu. Len som ju poslala do školy bez nohavíc.
8. Hodinu pred štedrovečernou večerou, nespala som už ani nepamätám, jedno dieťa reve už od rána, druhé prerevalo celú noc, ledva som držala oči dokorán. Ani neviem ako, hodila som kravatu do detskej jedálenskej stoličky a snažila sa manželovi okolo krku uviazať podbradník.
9. Prefrčal som okolo susedovho domu, usmial sa na chlapčeka, čo mi mával z okna, a nič. Dobehol som do škôlky, kde mi učiteľka povedala, že syna vyzdvihol sused presne tak, ako sme sa dohodli (a ako sme jej oznámili). Ten mávajúci chlapček bol môj syn. Nie som si istý, či mi to niekedy odpustí.
10. Na firemnom vianočnom večierku som sa tak opila, že som ráno nebola schopná odviezť syna autom do školy. Tak sme išli pešo. V treskúcej zime, keď lialo ako z krhly. Keď učiteľka zbadala premočeného malého, ustarane sa ho opýtala, či sa nám pokazilo auto. „Nie,“ odvrkol. „Mamina sa opila.“
11. Učila som syna, ako otáčať palacinky, a trafila som ho panvicou rovno do hlavy. Neprejde rok, čo by mi to nebol pripomenul.
12. Suseda ma poprosila, či by som jej nevyzdvihla dcéru z narodeninovej oslavy, na ktorú išla aj tá moja. Jasné, že som súhlasila… a dovliekla jej domov úplne cudzie decko, čo malo zhodou okolností rovnaké krstné meno. Jej malá tam ostala úplne sama, a keď sme sa po ňu vrátili, utierala si slzy do darčekovej tašky.
13. Malá sa pokakala uprostred večere v reštaurácii, tak som ju zobral do prebaľovacej miestnosti a pustil sa do akcie. Veľmi rýchlo som zistil, že toto sám nezvládnem a potrebujem posily. Akurát vtedy sa otvorili dvere a ja som bez obzretia povedal: „Vďakabohu, že si tu. Hnedý kód – h*vnová palacinka.“ Nebola to moja žena.
14. Nechala som 6-týždňovú dcéru rovno v strede obrovskej manželskej postele a odbehla som na záchod. Keď som sa vrátila, našla som ju skotúľanú z postele, zaseknutú medzi ňou a nočným stolíkom. Momentálne robí štátnice na vysokej škole, takže očividne rokmi trochu zmúdrela.
15. Nevšimla som si, že má malý vyvrtnutý členok, a poslala som ho do školy. Celý deň vraj poskakoval na jednej nohe, až dokiaľ som ho o tretej nevyzdvihla, nevidela, že má nohu dvakrát takú veľkú ako včera, a nezobrala ho na pohotovosť. Čo je na tom celom najhoršie? Že som sestrička.
16. Žena bola zobrať deti do školy. Ešte ani nezabuchla vchodové dvere, už jej zvonil telefón, na displeji číslo ich učiteľky. Manželka zdvihne, učiteľka sa jej pýta, či náhodou niečo nezabudla, a po chvíľkovom zamyslení manželka odpovedá: „Nie, nemyslím si. Prečo?“ Pretože keď išla po dcéry do školy, zobrala aj nášho syna. Vrátila sa bez neho.
Zdroj: mrnickharvey / Twitter
