Stále všednejším javom je stretnúť na Slovensku ľudí, ktorí na pohľad pochádzajú z Južnej Ázie. Vôbec sa to netýka len Bratislavy a iných väčších miest, ale aj regiónov. Mnohí z týchto ľudí sú pracovní migranti z Indie a ich počet na Slovensku rastie.
Imigrantov z Indie môžeme často vidieť pracovať v gastro sektore – buď pracujú v kuchyniach, alebo jedlo rozvážajú. Pre Slovákov zrejme najexotickejšie pôsobia Indovia s dlhými bradami a turbanmi – sú to sikhovia, vyznávači piateho najväčšieho náboženstva na svete, príslušníci kultúry s mnohými nezvyčajnými zvykmi.
Symbolickou hlavou tohto náboženstva, ktoré kladie obrovský dôraz na pomoc chudobným a bezbranným, je text, ktorý má štatút osoby. Sikhom viera predpisuje neustále nosenie turbanov a dýk, kvôli čomu v zahraničí narážajú na právne prekážky.
Počet Indov na Slovensku narastá
Počet Indov na Slovensku v súčasnosti rýchlo rastie. Dojem, ktorý môže niekto získať, keď prechádza ulicami, potvrdzujú aj čísla. Vo februári 2025 úrad práce, sociálnych vecí a rodiny evidoval 4644 Indov pracujúcich na Slovensku, z čoho bolo 4514 mužov a 130 žien. V decembri 2015 bolo na Slovensku len 110 Indov s pracovným povolením.
Keďže India patrí ku krajinám, pre ktoré Slovensko každoročne udeľuje najviac pracovných povolení, tento trend bude zrejme naďalej pokračovať. V uliciach slovenských miest tak stále častejšie budeme stretávať nielen sikhov, ale aj ďalších príslušníkov rozmanitých jazykových, kultúrnych a náboženských skupín Indie.
Mladé náboženstvo
Sikhizmus je s 25 – 30 miliónmi veriacich piate najväčšie organizované náboženstvo na svete. Zároveň však patrí k tým najmladším. Kým iné veľké viery majú tisícročné tradície, sikhizmus vznikol pomerne nedávno. Jeho korene siahajú do konca 15. storočia. Historickou baštou sikhov je indický štát Pandžáb.
Sikhizmus založil Guru Nának (1469 – 1539) ako reakciu na nespravodlivosti, ktoré podľa neho reprezentovali iné náboženstvá prítomné v regióne. Hinduizmu vyčítal kastový systém a uctievanie modiel, islam karhal za jeho údajnú agresivitu a neochotu tolerovať iné viery. Obe náboženstvá kritizoval za nerovné zaobchádzanie so ženami.
Prví sikhovia boli konvertovaní hinduisti a moslimovia a sikhizmus čiastočne čerpá texty a koncepty z oboch týchto náboženstiev. Ústrednými postavami sikhizmu sú guruovia – mudrci. Tých bolo desať a každý z nich hlásal určitú hlavnú cnosť, ako napríklad spravodlivosť, odvahu a rovnosť. Sikhovia veria v existenciu jedného a všadeprítomného Boha, spoločného pre všetky náboženstvá.
Desiaty guru Gobind Singh Ji určil za svojho nástupcu Guru Granth Sahiba. Guru Granth Sahib však nie je človek, ale náboženský text. Desiaty guru sikhov vyzval, aby tento text nasledovali ako „večného guru“. Guru Granth Sahib je každé ráno odhalený v gurdvarách (sikhských chrámoch) a veriaci mu prejavujú obrovskú úctu.
Keď o ňom hovoria, hovoria o ňom ako o živej bytosti. Keď sa kópia tohto textu vyradí z prevádzky, len tak ju nevyhodia, ale dôstojne pochovajú. Guru Granth Sahib je podľa indického právneho poriadku právnická osoba, ktorá môže prijímať dary či vlastniť majetky.
Zvyky a tradície
Pre sikhskú vieru je charakteristických niekoľko pilierov – nezištná pomoc komunite (sevā), boj za spravodlivosť a blahobyt pre všetkých (sarbat da bhala) a čestný život. Pomocou dobrých skutkov a učenia sa človek oslobodí od materiálneho sveta a vymaní sa z cyklu reinkarnácie.
Sikhizmus je výnimočný z toho hľadiska, že nehlása, že nejaká viera má monopol na absolútnu pravdu. Zároveň sa aktívne nesnaží zbierať nových veriacich, dobrovoľní konvertiti však majú dvere otvorené.
Rovnako ako mnohé iné náboženstvá, aj sikhovia majú svoje modlitby, rituály a púte. Na ich podrobný rozbor nemáme priestor. Sviatky sikhov sú väčšinou spojené s významnými udalosťami zo života guruov. Pôsobivým sviatkom je Hola Mohalla, trojdňový marcový festival, počas ktorého sa prezentuje hudba a bojové umenia.
Sikhovia majú zakázané prepichovať si kožu s cieľom nosenia ozdôb, nemôžu si strihať vlasy a brady a zakázané je aj požívať omamné látky. Výnimkou z kategórie omamných látok je kanabisový čaj, ktorý sa zvykne piť pri rituáloch. Väčšina sikhov sa stravuje vegetariánsky, to im však viera neprikazuje.
Princíp charity
Pre sikhizmus je veľmi dôležitá charita. Jeden z princípov viery káže odovzdávať 10 % príjmu chudobným v mene niektorého guruho. Sikhské chrámy vždy disponujú kuchyňou udržiavanou dobrovoľníkmi, v ktorej sa podávajú jednoduché vegetariánske pokrmy, a bezplatné jedlo dostane ktokoľvek bez ohľadu na svoj pôvod či vierovyznanie.
To, že nejde len o symbolické gesto, ale obrovské množstvo práce, dokazuje Harmandir Sāhib – Dom boží. Je to najväčší sikhský chrám na svete známy aj ako Zlatý chrám. Nachádza sa v Amritsare v indickom štáte Pandžáb a predstavuje najsvätejšie miesto sikhov. Áno, je naozaj zlatý. Denne ho navštívi 150-tisíc veriacich a niekoľko desiatok tisícok z nich zadarmo dostane jedlo.
Turban je základ
Podľa systému Khalsa sa sikhovia musia riadiť pravidlami „piatich K“, vďaka čomu získavajú svoj charakteristický výzor. Päť K znamená, že sikha u seba celý čas má päť predmetov, ktorých názov sa začína na K.
Kachhera je typ spodnej bielizne, ktorý pripomína voľnejšie spodky. Vďaka nim je sikha vždy pripravený k boju. Kara je obruč na zápästí vyrobená zo železa či ocele. Pripomína, že všetko, čo sikha robí rukou, musí byť v duchu jeho viery. Kanga je väčší drevený hrebeň, ktorým si sikhovia dvakrát denne prečešú vlasy.
Ako symbol statočnosti a ochrany bezbranných sikhovia so sebou neustále nosia dýku kirpan. Jej rozmery nie sú nijako predpísané. Kirpan sikhovi pripomína jeho povinnosť pomôcť komukoľvek, komu je ubližované. V Indii môžu sikhovia nosiť kirpan na vnútroštátnych letoch. Pri cestovaní do zahraničia ako kirpan používajú malý symbolický prívesok v tvare dýky.
Ďalším K je kesh, teda nosenie dlhej brady a neostrihaných vlasov prikrytých turbanom. Tým, že sa sikhovia nestrihajú, vyjadrujú vďačnosť Bohu za to, že ich stvoril takými, akými sú. Napriek tomuto pravidlu si asi polovica sikhských mužov nejakým spôsobom upravuje vlasy, väčšinou z čisto praktických dôvodov.
Turban – dastara je najcharakteristickejším symbolom sikhov. Predstavuje najjednoduchší spôsob, ako sikha spoznať. Dastary sa nosia v rôznych farbách, ktoré môžu, ale nemusia mať nejaký význam (oranžová symbolizuje múdrosť, biela vzorný duchovný život…). Sikhovia si farby často vyberajú podľa príležitosti (ružová je na svadbu) alebo jednoducho podľa toho, ktorá sa im hodí ku zvyšku oblečenia.
Niektoré sekty sikhov nosia vysoké turbany dastar bunga, ktoré im umožňujú prepravovať rozličné tradičné zbrane.
Sikhovia vo svete
Sikhovia majú vo svete početné komunity, a to predovšetkým v anglicky hovoriacich krajinách. V Kanade tvoria až 2,1 % populácie, čo je dokonca väčší percentuálny podiel, než majú v domovskej Indii. Povinnosť nosiť turban vo viacerých štátoch narazila na zákonné prekážky, a o týchto sporoch musel rozhodovať súd.
V prísne sekulárnom Francúzsku napríklad súd nedovolil sikhským chlapcom nosiť turbany v školách – považuje ich za náboženský symbol, ktorý do škôl nepatrí. V Írsku či v Spojenom kráľovstve sa podarilo sikhom získať možnosť nosiť turban v rámci vojenskej či policajnej uniformy. Strážnika v červenej uniforme s turbanom namiesto čiernej chlpatej čiapky sme mohli vidieť aj na prestížnom mieste pred Buckinghamským palácom.
Asi najväčšiu mieru tolerancie prejavuje Kanada. Kanadskí sikhovia slúžiaci v armáde majú možnosť nosiť turban v rámci akejkoľvek uniformy. Najlepšie to prezentoval Harjit Singh Sajjan, bývalý minister obrany Kanady, ktorý turban nosil s uniformou aj s oblekom.
Podobne je to aj s nosením kirpanov. Hlavne po útokoch z 11. septembra 2001 západné štáty kladú obrovský dôraz na bezpečnosť a neberú na ľahkú váhu, ak sa niekto pohybuje v určitých priestoroch vyzbrojený nožom. Opatrenia v tejto oblasti sa v jednotlivých štátoch líšia podobne ako pri nosení turbanov. Niektoré krajiny sú tolerantnejšie ako iné.
