Spisovatelia, scenáristi či hollywoodski filmári sa pri tvorbe desivých postáv zo svojich hororov často inšpirovali reálnymi vrahmi. Asi by sme ale nenašli nikoho, kto by mal na americkú popkultúru väčší vplyv než sériový vrah Ed Gein. Inšpirovali sa ním horory Mlčanie jahniat, Psycho, Texaský masaker motorovou pílou a mnohé ďalšie. Niet sa čo čudovať. Z jeho činov totiž naozaj naskakuje husia koža.
Posadnutosť matkou
Edward Theodore Gein sa narodil 27. augusta 1906 Georgeovi Philipovi Geinovi a Auguste Wilhelmine Gein. Mal staršieho brata Henryho. Jeho detstvo nebolo šťastné. Otec bol alkoholik, ktorý si nedokázal udržať zamestnanie, a v domácnosti nebola núdza o hádky. Geinova matka bola autoritatívna a chladná náboženská fanatička, ktorá svojim synom zakazovala prakticky všetko: nesmeli mať žiadnych kamarátov a kontakt s opačným pohlavím bol tiež tabu.
Augusta synom vštepovala, že všetky ženy (okrem nej) sú hriešnice a nástroj diabla. Bratom často nadávala, ponižovala ich a tvrdila, že sú rovnaké nuly ako ich otec. Keď sa rodina odsťahovala na odľahlú farmu v meste Plainfield vo Wisconsine, izolácia Geina a jeho brata sa ešte viac prehĺbila. Bratia chodili len do školy a odtiaľ hneď späť na farmu. Nemali dovolené zdržiavať sa nikde inde.
Ed tieto príkazy a zákazy prijímal bez odvrávania. Jeho brat Henry bol ale rebelskejší a občas sa s matkou hádal, čo Ed niesol veľmi ťažko. Odborníci sa neskôr zhodli, že Edov vzťah k matke bol mimoriadne komplikovaný a patologický. Pravdepodobne ju vnímal sexuálne a považoval ju za svojho jediného priateľa. Často ju označoval za „sväticu“.
Zabil svojho brata?
V roku 1940 zomrel Geinov otec a Henry a Ed vzali na plecia živenie rodiny. Vykonávali niekoľko manuálnych prác v okolí statku a pre susedov. Ed sa osvedčil ako spoľahlivý človek na stráženie detí. Rozumel si s nimi viac ako s dospelými. Henry sa ale obával, že na Eda môže mať zlý vplyv ich matka. Ed ju totiž vnímal ako dokonalú a už to začínalo prekračovať medze normálnosti.
Henry sa zamiloval do istej ženy, ktorá mala z predchádzajúceho vzťahu dve deti, a plánoval s ňou začať spoločný život. Obával sa ale, ako to Ed bez neho zvládne. Svoje plány však zrealizovať nestihol. V roku 1944 na pozemku Geinovej farmy došlo k požiaru, pri ktorom Henry zahynul. Jeho smrť bola viac než podozrivá. Nezdalo sa totiž, že by za ňu mohol požiar (telo nenieslo známky poškodenia ohňom).
Polícia však k celému prípadu pristupovala viac ako laxne. Nebola vykonaná ani pitva. Podľa oficiálneho záznamu patológa nastala smrť v dôsledku udusenia. Mnohí bádatelia neskôr nadhodili, že je vysoko pravdepodobné, že Henryho zabil sám Ed.
Dôvodom mohlo byť Henryho rebelstvo voči matke, o ktorej sa často vyjadroval veľmi nelichotivo, ale aj Edova žiarlivosť. Zdalo sa totiž, že túži mať matku „len pre seba“. Sám Gein sa k vražde svojho brata nikdy nepriznal. Na farme tak ostal len Ed a jeho matka. Tá zápasila s podlomeným zdravím, keďže krátko po smrti manžela ju postihla mŕtvica. Ostala teda odkázaná na Edovu pomoc. Ten sa o ňu staral až do jej smrti v roku 1945.
Jej smrť ho silno zasiahla. Aj naďalej ostal žiť na rodinnej farme, ale prestal ju udržiavať (s výnimkou miestností, ktoré využívala jeho matka) a von vychádzal len zriedka (väčšinou keď si potreboval zarobiť v nejakom krátkodobom zamestnaní). Miestni rodinu Geinovcov vždy považovali za bandu podivínov, a Ed nebol výnimkou. Zrejme si ale nemysleli, že by mohol byť nebezpečný. To sa ale kruto prepočítali.
Vykrádač hrobov
Po smrti matky sa Ed stiahol do seba a spočiatku trávil čas najmä čítaním. Obľuboval hlavne najrôznejšie hororové príbehy o vrahoch, kanibalizme či odborné články a knihy o nacistických zverstvách. Obľúbil si aj knihy o anatómii. V tomto období začali tiež jeho prvé z mnohých „výletov“ na miestne cintoríny. Vykopával na nich hroby a unášal z nich nezriedka celé telá mŕtvych. Niekedy si zobral len konkrétnu časť.
Uskladňoval ich na farme, z kože mŕtvych si vyrábal oblečenie, ženám sťahoval z tvárí kožu a nosil ju navlečenú na svojej tvári ako masku. V dome sa mu povaľovali lebky, ktoré „krášlili“ aj jeho nočný stolík, z kostí mŕtvol si vyrábal hudobné nástroje. Z ľudskej kože si vyrobil aj tienidlo na lampu, v chladničke mal časti ľudských orgánov.
Pri krádeží hrobov sa zameriaval takmer výhradne na ženy, ktoré mu pripomínali jeho matku. Tvrdil, že sa sám túžil stať ženou, hoci toto označenie nie je celkom presné. Gein sa totiž chcel stať priamo svojou matkou. Jeho vykrádanie hrobov trvalo asi 10 rokov. V roku 1954 spáchal svoju prvú vraždu.
Vraždy
Jeho obeťou sa stala Mary Hogan, ktorá pracovala v miestnom motoreste. Zmizla v roku 1954 a polícia jej telo neskôr objavila na Geinovej farme. Ten sa priznal, že ju revolverom strelil do hlavy. Táto vražda ale ostala dlho neobjasnená, keďže polícii sa nedarilo s prípadom pohnúť.
Geinovi sa stala osudnou jeho druhá vražda, ktorú spáchal v roku 1957. Revolverom zastrelil Bernice Worden, majiteľku železiarstva. Jej telo opäť odniesol na farmu. Druhý deň po vražde si jej syn Freddy všimol v motoreste stopy krvi a zavolal políciu.
Pátranie v tomto prípade uľahčil fakt, že v motoreste sa počas dňa zdržiavalo len niekoľko ľudí, všetci boli miestni. Freddy si navyše vybavil, že jedným z nich bol aj Ed Gein, ktorý mal podivné poznámky a vypytoval sa Freddyho, či bude dlhšie mimo motorestu (v ten deň išiel na lov) a ako dlho sa asi zdrží.
To šerifovi stačilo na to, aby so svojimi mužmi vykonal na Geinovej farme prehliadku. To, čo objavili, ich šokovalo. V dome našli telá oboch zmienených žien, okrem toho plno ľudských kostí, častí tiel a oblečenia z kože. Našli sa napríklad košele, peňaženka, miska a obal na nôž, všetko vyrobené z ľudskej kože. Ďalej aj niekoľko ľudských hláv, prstov, lebiek a ženských pohlavných orgánov.
Gein bol obratom zatknutý a k svojim zločinom sa priznal. Vyšetrovatelia mali po preskúmaní jeho „domu hrôzy“ silné podozrenie, že Gein je nekrofil a s najväčšou pravdepodobnosťou aj kanibal. On sám to ale pomerne dôrazne popieral. Tvrdil, že žiadny styk s mŕtvolami nemal. „Príliš smrdeli,“ povedal. Pri výpovedi tvrdil, že sa „túžil stať svojou matkou“ a že vykrádanie hrobov a vraždy vykonal v akomsi „tranze“.
Polícii tiež označil hroby, ktoré vykradol, a exhumácia jeho slová potvrdila. Polícia Geina podozrievala, že zavraždil oveľa viac ľudí, ale žiadne iné zločiny sa mu dokázať nepodarilo. Skloňoval sa ale ako podozrivý v prípade Evelyn Hartley, ktorá zmizla v roku 1953. Gein však tvrdil, že žiadne ďalšie vraždy nespáchal.
Súdny proces
Ed Gein bol vyšetrený psychiatrami, aby sa zistilo, či je mentálne spôsobilý zúčastniť sa procesu. O svojich zločinoch vraj hovoril pokojne, dokonca sem-tam vtipkoval. Podľa záznamov odborníkov neprejavil ľútosť ani empatiu. Priznal, že obe ženy zabil, ale nespomínal si na detaily ich vrážd. Nebol si ani istý, či Bernice Worden naozaj plánoval zabiť, alebo išlo o „nehodu“.
Napokon mu diagnostikovali schizofréniu a sexuálnu psychopatiu a znalci určili, že je neschopný zúčastniť sa procesu. Previezli ho teda do ústavu pre psychicky chorých zločincov. V roku 1968 ho odborníci vyšetrili znovu a uviedli, že Gein je už schopný postaviť sa pred súd. Jeho proces začal ešte v ten istý rok.
Gein bol uznaný vinným z vraždy Bernice Worden, avšak súd ho uznal za nezodpovedného za svoje činy v dôsledku duševnej poruchy. Za vraždu Mary Hogan nikdy súdený nebol. Súd mu vymeral doživotný trest v psychiatrickej liečebni pre duševne chorých zločincov. Tam Gein strávil zvyšok života. V roku 1984 vo veku 77 rokov zomrel na rakovinu pľúc.
Odraz v popkultúre
Desivý príbeh Eda Geina sa stal inšpiráciou pre mnohých spisovateľov aj filmárov. Ako sme zmienili vyššie, Geinom sa inšpiroval Robert Bloch pri písaní svojho románu Psycho, resp. postavy Normana Batesa (neskoršiu adaptáciu natočil Alfred Hitchcock) či Thomas Harris pri tvorbe vraha Buffalo Billa z románu Mlčanie jahniat (filmovú adaptáciu natočil Jonathan Demme).
Z jeho života vychádzal aj režisér Tobe Hooper pri tvorbe kultového hororu Texaský masaker motorovou pílou, ktorého hlavným záporákom je vrah Leatherface nosiaci masku z ľudskej kože. Podľa Geina bola vytvorená aj postava Dr. Olivera Thredsona v hororovom seriáli American Horror Story: Asylum.
Z ďalších filmov môžeme spomenúť tituly ako Deranged, In the Light of the Moon, Ed Gein: The Butcher of Planfield, Dom 1000 mŕtvol či Vyvrheli pekla. Na motívy jeho života vznikli aj divadelné hry či muzikál a odkazy naň môžeme nájsť aj v textoch rockových kapiel. Jedna z nich bola dokonca priamo po Edovi Geinovi pomenovaná.
