Dámy a páni, vitajte v ére mozgovej hmly 21. storočia. No, táto veta už musela zaznieť dávnejšie, keď sa do sveta dostali telefóny s nekonečnými možnosťami. Na našich zariadeniach, ktoré nám uľahčujú životy a dovoľujú nám dozvedieť sa čokoľvek hocikedy a hocikde, trávime neskutočne veľa času, a to spôsobuje aj negatívne účinky. Ako informuje web Dailymaverick, digitálna doba nás otupuje stále viac. Digitálna demencia bude zanedlho veľmi horúcou celosvetovou témou.
Čo tak prečítať si knihu? Táto rečnícka otázka určite zaznela v hlave obrovského počtu ľudí ešte len včera. V momente však mali odpoveď – pozreli sa na stolík vedľa a uzreli to tam: mobil. Alebo tablet? Notebook? Je to na tebe. V dnešnej dobe jednoducho nie je možné odolať lákavosti vypnúť mozog a zapnúť si Instagram či Facebook, alebo si v hlave lustrovať medzi rôznymi správami a emailmi, ktoré si dostal či ešte len dostaneš.
Už v roku 2012 sa na scéne objavil nemecký neurológ Manfred Spitzer, ktorý predstavil pojem digitálna demencia. Áno, možno to znie ako názov epizódy seriálu Black Mirror, no tento jav je skutočný a je stále viac a viac rozšírený.
Dnes ho používajú vedci po celom svete, aby opísali zabúdanie, mentálnu únavu a chronickú neschopnosť sústrediť sa spôsobenú nadmerným používaním technológií. Jednoducho povedané: naše mozgy neboli stavané na toľko času pred obrazovkami. Naše telefóny nám nekradnú len pozornosť – reálne menia náš mozog a spôsob, akým myslíme, cítime a nadväzujeme vzťahy.
Nitky mozgu ťahané telefónmi
Vedci z celého sveta poukazujú na to, že neustále používanie smartfónov zhoršuje schopnosti nášho mozgu. Hlavne deformuje našu schopnosť jasne a flexibilne premýšľať. Konštantné prepínanie medzi aplikáciami, správami a kartami narúša pracovnú pamäť a skracuje dobu sústredenia a pozornosti. Tým pádom efektívne deformuje našu mentálnu flexibilitu.
„Ale no, však ja to zvládam bez problémov,“ povie si každý, keď o tejto téme počuje. Nuž, štúdie publikované na weboch Journal of the Association for Consumer Research alebo Frontiers in Psychology poukazujú na to, že nie – nezvláda. Naše mozgy jednoducho neboli vytvorené na multitasking takéhoto rozmeru. Nehovoriac o neustálom premýšľaní nad správami a potenciálnymi „scrollovaniami“, tak sú to aj vibrácie a pípnutia, ktoré nás vytrhávajú z kompletného sústredenia.
Tieto na prvý pohľad zanedbateľné prvky technológií nás vťahujú do neustáleho stavu tzv. neustálej čiastočnej pozornosti – mentálneho módu, ktorý vedci priamo spájajú s poklesom kognitívneho výkonu. Neustále vyrušenia nenarušujú len poriadnu koncentráciu, ale opakovane aktivujú stresovú reakciu tela. Potom sa netreba diviť, že je človek stále pod stresom, keď si na to už telo zvyká.
Svet stresu
Tento neviditeľný tlak sa potom časom nahromadí a zanechá nás zahmlených, podráždených a na pokraji vyhorenia. A dôsledky nekončia ani po tom, čo telefón odložíme. Štúdia v Journal of the Association for Consumer Research zistila, že už len zvuk notifikácie – bez toho, aby človek chytil telefón do ruky – znižuje schopnosť sústrediť sa.
V inom výskume z Texaskej univerzity účastníci, ktorí mali telefón v inej miestnosti, dosahovali lepšie výsledky ako tí, ktorí ho mali pri sebe, aj keď bol vypnutý. Ďalšie štúdie ukazujú, že už len pohľad na obrazovku v okolí znižuje pozornosť a výkonnosť – a to nielen u používateľa, ale aj u ľudí, ktorí sú v jeho blízkosti. Nuž, znie to desivo – a to sa digitálna éra ešte len začala.
Ako s telefónmi a ich vplyvom bojovať?
Ale nie, až taká veľká katastrofa sa nekoná. Stačí troška poľaviť. Digitálna demencia je nepriateľ, stačí nájsť spôsoby, ako sa mu postaviť. Odborníci tvrdia, že prvým ráznym krokom proti nej je to, že telefón nebudeš len nepočuť, ale aj nevidieť. Stačí ho teda odložiť do inej miestnosti, chvíľku prežiť nariekanie svojho mozgu, ktorý bude kvôli svojmu zvyku prosiť o jeho prítomnosť, a potom sa oddať veciam, ktoré robíme radšej.
Dôležitým krokom je aj to, že prestaneš svoj telefón nabíjať v spálni. Týmto spôsobom sa vyhneš večernému nutkaniu nahliadnuť doň a nechať sa zlákať na tzv. „doom scrolling“, ktorý je populárny hlavne medzi mladými. Odborníci tvrdia, že tento krok by mal zlepšiť aj tvoju náladu po prebudení.
Medzi ďalšie výrazné kroky v boji proti digitálnej demencii patrí napríklad jeden deň bez telefónu, napríklad sobota. Mozog bude spočiatku trpieť, treba sa na to pripraviť. Postupne si však zvykne a uvidíš, ako sa ti bude lepšie dýchať. Mozgové funkcie sa vrátia späť do normálu a dokonca sa budeš vedieť aj lepšie sústrediť.
Záverečný a najdiabolskejší krok
Pozornosť je sval, treba ju cvičiť. Stačí začať knihou, nie článkom s 375-tisíc reklamami. Záverečným a tým najdiabolskejším krokom je nuda. Áno. Vedel by si si to predstaviť? Čo tak sa na moment nudiť? Len čo do sveta prišli telefóny, tak akoby nuda zmizla. Nuda je však perfektným katalyzátorom k mysleniu. Dnes už nikto nudu nepotrebuje, na čo by aj, keď stačí zapnúť telefón.
Nikto už nechce byť sám so svojimi vlastnými myšlienkami. A keď už nevieme byť sami so sebou, vnútorný svet sa nám začne zdať cudzí a nepríjemný. Prechádzka bez slúchadiel. Cesta autom bez Spotify. Čakanie bez telefónu. Nechaj svoju myseľ túlať sa – tam totiž vznikajú najlepšie nápady.
Nikto nechce skončiť digitálnu éru, no postupne sa dostávame do bodu, keď sa kvôli nej z ľudí vytrácajú isté vlastnosti, ktoré ich robia ľuďmi. Stačí nastaviť isté hranice, a všetko bude frčať ešte lepšie než predtým.
