Slovensko stojí pred viacerými závažnými finančnými výzvami, ktoré môžu výrazne ovplyvniť budúcnosť mnohých občanov. Analytici VÚB banky identifikovali tri kľúčové oblasti, ktoré predstavujú najväčšie hrozby pre osobné financie obyvateľov Slovenska – nedostatočné úspory, budúce dôchodkové zabezpečenie a vývoj na realitnom trhu.
Miera úspor na Slovensku patrí medzi najnižšie v Európskej únii, dokonca nižšia ako v období vysokej nezamestnanosti na začiatku tisícročia. Makroekonomický analytik Michal Lehuta upozorňuje, že kým priemer EÚ presahuje 15 %, slovenská miera úspor sa pohybuje len okolo 5 %. Problémom je tiež štruktúra týchto úspor – Slováci držia príliš veľkú časť svojho finančného majetku v hotovosti alebo na bežných účtoch, kde im prakticky neprinášajú žiadne výnosy.
Hroziaca dôchodková kríza a demografické zmeny
Druhým závažným problémom je skutočnosť, že štátne dôchodkové zabezpečenie pravdepodobne nebude v budúcnosti postačovať pre dôstojný život seniorov. Tento stav je spôsobený kombináciou starnutia populácie a nízkej pôrodnosti. Hlavný analytik VÚB Zdenko Štefanides vysvetľuje: „Verejné financie nás nedokážu viac podporiť a na dôchodok sa musíme zabezpečiť sami. Na jedného dôchodcu aktuálne prispievajú takmer dvaja pracujúci. To stačí ledva na 10 dôchodkov.“ V budúcnosti sa tento pomer ešte zhorší.
Obzvlášť zraniteľní sú živnostníci a SZČO, ktorých je približne 350 000. Až 80 % z nich platí iba minimálne odvody, čo môže viesť k výrazne zníženým dôchodkom.
Tretím faktorom je vývoj na realitnom trhu. Hodnota nehnuteľností už pravdepodobne nebude rásť takým tempom ako v minulosti, čo znamená, že investícia do nehnuteľnosti nemusí byť taká výhodná ako doteraz. Tento trend súvisí s demografickým vývojom – počet obyvateľov Slovenska od roku 2020 klesá a v roku 2024 dosiahla pôrodnosť minimum 46 000 detí.
Analytici predpovedajú, že najviac obyvateľov ubudne na juhu stredného Slovenska, kde už teraz existuje kombinácia nízkej pôrodnosti a odlivu pracovnej sily. Lehuta poukazuje na skúsenosti iných krajín: „Riešenie možno ukazujú krajiny, ktoré majú za sebou už dlhšie obdobie starnutia populácie. Štáty ako Japonsko, Taliansko a Nemecko za ostatných 20 rokov vykazovali oveľa nižšie reálne rasty cien nehnuteľností na bývanie ako iné krajiny, pričom v Taliansku bol reálny rast cien dokonca záporný – nižší ako inflácia.“
