Aktuálne nastavenie dôchodkového systému spôsobí, že mladšie generácie budú mať výrazne nižšie dôchodky než ich rodičia. Podľa analýzy odborníka na dane a odvody Jozefa Mihála sa rozdiel môže vyšplhať až na štvrtinu sumy v porovnaní s dnešnými dôchodcami. Tento fenomén sa pritom udeje aj bez akýchkoľvek zmien v súčasnej legislatíve.
Drastické rozdiely v rovnakých životných situáciách
Na ilustráciu tohto problému Mihál uvádza porovnanie dvoch žien v takmer identických životných situáciách. Pani Anna, narodená v roku 1962, odchádza do dôchodku v roku 2025 vo veku 62 rokov a 4 mesiace. S 31 rokmi odpracovanými pri priemernej mzde a dvomi vychovanými deťmi dostane dôchodok 861,10 eura.
Naproti tomu pani Zuzana, narodená v roku 1988, ktorá bude mať rovnaký počet odpracovaných rokov, rovnaký počet detí a rovnakú priemernú mzdu, dostane len 638,40 eura (v dnešných cenách). Rozdiel predstavuje 222,70 eura, čo je pokles o 25 %.
Prečo vzniká taký veľký rozdiel?
Kľúčovým faktorom je započítavanie náhradných dôb poistenia. Staršej generácii sa do dôchodku započítavali aj roky štúdia na strednej a vysokej škole či obdobie evidencie na úrade práce. Mladšej generácii sa tieto obdobia už nezapočítavajú.
„Pani Anne sa do obdobia dôchodkového poistenia započítalo 8 rokov štúdia, 6 rokov materských a rodičovských dovoleniek a jeden rok, kedy bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie,“ vysvetľuje Mihál. Celkovo tak získala 46 rokov dôchodkového poistenia.
Naproti tomu pani Zuzana bude mať započítaných len 37 rokov – 31 rokov z práce a 6 rokov z rodičovstva. Štúdium ani evidencia na úrade práce sa jej už nezapočítajú.
Odborník zdôrazňuje, že cieľom upozornenia na tento problém nie je vyvolávať medzigeneračné napätie. „Súčasní dôchodcovia si zaslúžia slušný dôchodok – rovnako ako dnes pracujúci, zamestnanci či podnikatelia si zaslúžia slušnú odmenu za svoju prácu,“ dodáva Mihál.
Táto situácia poukazuje na potrebu diskusie o udržateľnosti a spravodlivosti dôchodkového systému v dlhodobom horizonte.
