Leto je už za rohom a s ním aj túžba osviežiť sa pri vode. Možno máš chuť vyraziť do zahraničia, no nezabúdaj, že aj na Slovensku máme množstvo skrytých pokladov. Jedným z nich je lokalita na severe krajiny, ktorá na fotkách doslova berie dych. Reč je o mieste, ktoré dnes poznáme ako Šútovské jazero.
Šútovské jazero sa nachádza v mestskej časti Rieka, v obci Kraľovany, a ide o bývalý kameňolom, ktorý sa dnes využíva ako prírodné kúpalisko. Voda v jazere má nádhernú priezračnú tyrkysovú farbu a je jedným z obľúbených miest na rekreáciu. Podľa portálu KamNaVýlet.sk má voda vďaka severnej polohe zvyčajne chladnejšiu teplotu, no počas letných horúčav sa to môže rýchlo zmeniť.
Čo všetko tu nájdeš?
Na tomto mieste ťa čakajú dve veľké pláže a niekoľko menších, kde je prístup k jazeru trochu náročnejší. Samozrejme, nechýba ani nudistická pláž, ktorá je určená pre tých, ktorí sa neboja ukázať svoje telo a prirodzené krivky. Občerstvenie si môžeš vychutnať v bufetoch, ktoré ponúkajú klasické kúpaliskové jedlá, a neďaleko sa nachádza aj motorest.
Musíme ťa však upozorniť na niekoľko negatív. Kúpanie v jazere je na vlastné riziko, pretože sa v ňom vyskytujú vodné víry, ktoré už spôsobili niekoľko tragédií. Počas horúcich letných dní sa jazero zapĺňa stovkami ľudí, čo spôsobuje, že miesto pripomína veľké ľudské mravenisko.
Bohužiaľ, návštevníci často zanechávajú odpadky, ktoré po sezóne zbierajú dobrovoľníci. Vtedy už miesto nevyzerá ako z rozprávky, ktorú vidíš na fotkách.
Zaujímavosti o obci Šútovo
Obec Šútovo je najsevernejšie položenou obcou v Turci, nachádzajúcou sa na severovýchodnom okraji Turčianskej kotliny pri úpätí Malej Fatry, pod vrchom Chleb. Okrem iného priťahuje turistov Šútovský vodopád, ktorý je najväčším vodopádom v Malej Fatre.
Prvá písomná zmienka o tejto obci pochádza z roku 1403. Jej názov je odvodený buď od označenia bezrohých oviec – šút, alebo od názvu neďalekej tiesňavy, ktorá bola známa ako „šutom“ v staroslovienčine. Obec patrila panstvu Sklabiňa a do 20. storočia tu mali majetky Révaiovci.
V roku 1828 mala obec 61 domov a 337 obyvateľov. Počas prvej Československej republiky tu obyvatelia pracovali ako roľníci, lesní a železniční robotníci. V obci boli mlyny, vyhne a rozvinuté košikárstvo. Obyvatelia sa zúčastnili aj na Slovenskom národnom povstaní.
