Výskum publikovaný pred pár dňami odhalil „významné zmeny“ v mozgoch ľudí, ktorí pracujú príliš veľa (nadčasy) – teda trpia kombináciou fyzického a psychického preťaženia a zároveň im chýba dostatočný oddych.
Štúdiu uskutočnili dvaja vedci z juhokórejských univerzít Chung-Ang a Yonsei, ktorí sledovali 110 zdravotníkov rozdelených do skupín „prepracovaní“ a „neprepracovaní“, píše CNN.
V Južnej Kórei, kde zákon povoľuje maximálne 52 hodín práce týždenne, sa problém nadmerného pracovného zaťaženia stal závažným problémom verejného zdravia. Skupinu prepracovaných tvorilo 32 ľudí, ktorí týždenne odpracovali aspoň 52 hodín. Boli v priemere mladší, kratšie zamestnaní a mali vyššie vzdelanie než tí, ktorí pracovali štandardne.
Vedci využili údaje z inej štúdie a MRI snímky na analýzu objemu mozgu pomocou neurozobrazovacej techniky. Tá im umožnila porovnávať úroveň šedej mozgovej hmoty v rôznych oblastiach mozgu. Pomocou atlasovej analýzy zas mohli konkrétne štruktúry v snímkach identifikovať a pomenovať.
„Ľudia, ktorí pracovali 52 a viac hodín týždenne, vykazovali významné zmeny v oblastiach mozgu spojených s výkonnými funkciami a emočnou reguláciou – na rozdiel od tých, ktorí mali bežný pracovný čas,“ uviedli autori vo vyhlásení.
Prepracovanie prispelo k viac než 745 000 úmrtiam za rok
Medzi postihnuté oblasti patrí napríklad tá, ktorá hrá kľúčovú úlohu v kognitívnych procesoch, pozornosti, pamäti a jazyku. Zmeny boli zaznamenané aj v oblasti insuly, zodpovednej za emočné spracovanie, sebauvedomenie a vnímanie spoločenského kontextu.
Vedci sa domnievajú, že medzi zvýšeným pracovným zaťažením a zmenami v týchto mozgových oblastiach existuje „potenciálna súvislosť“, ktorá poskytuje biologické vysvetlenie kognitívnych a emočných ťažkostí prepracovaných ľudí.
Spoluautor štúdie Joon Yul Choi z Katedry biomedicínskeho inžinierstva na univerzite Yonsei pre CNN uviedol, že tieto zmeny môžu byť „do určitej miery zvrátiteľné“, ak sa odstránia environmentálne stresory. Návrat mozgu do pôvodného stavu však môže trvať dlhšie.
Predchádzajúce výskumy už poukázali na zdravotné riziká dlhých pracovných hodín (nadčasy). Spoločná štúdia Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2021 odhadla, že prepracovanie prispelo k viac než 745 000 úmrtiam za rok. Práca nadčas sa spája aj so zvýšeným rizikom cukrovky u žien a zhoršovaním kognitívnych schopností.
