Podľa novej štúdie publikovanej v odbornom časopise The Journal of Physical Chemistry Letters, ľudia a iné živé tvory produkujú počas života slabé viditeľné svetlo, ktoré po smrti zaniká. Tento fascinujúci objav prináša nový pohľad na biologické procesy v živých organizmoch.
Výskum realizovaný vedcami z Univerzity v Calgary a Kanadskej národnej rady pre výskum (CNRC) naznačuje, že keď niekto povie „ty dnes skutočne žiariš“, môže ísť o viac než len metaforu. Experimenty na myšiach a listoch rastlín odhalili existenciu ultraslabej emisie fotónov (UPE), ktorá je preukázateľne silnejšia u živých organizmov než u mŕtvych.
Hoci takéto tvrdenia môžu na prvý pohľad pôsobiť pochybne a vyvolávať asociácie s nepodloženými paranormálnymi javmi ako aury, vedci pristupovali k výskumu s vedeckou precíznosťou. Svetlo viditeľnej vlnovej dĺžky vyžarované biologickými procesmi je extrémne slabé, takže by teoreticky malo byť prehlušené okolitými elektromagnetickými vlnami a tepelným žiarením tela.
Metodológia a kľúčové zistenia výskumu
Vedci použili špecializované zariadenia vrátane nábojovo viazaných súčiastok (CCD) na zachytenie a meranie fotónov. V experimente sledovali štyri imobilizované myši umiestnené v tmavej komore počas jednej hodiny, následne ich utratili a pokračovali v monitorovaní ďalšiu hodinu. Aby eliminovali skreslenie spôsobené poklesom teploty, mŕtve myši udržiavali na telesnej teplote.
Výsledky jednoznačne preukázali výrazný pokles množstva fotónov viditeľného svetla po smrti skúmaných subjektov.
Okrem myší vedci skúmali aj listy arábkovky thalovej (Arabidopsis thaliana) a šeflery stromovitej (Heptapleurum arboricola). Pri stresovaní listov poranením alebo chemikáliami zaznamenali zaujímavé výsledky. „Z našich výsledkov vyplýva, že poranené časti všetkých listov žiarili počas 16 hodín snímania výrazne silnejšie ako tie nezranené,“ uvádzajú výskumníci.
Najpravdepodobnejším zdrojom UPE je aktivita rôznych reaktívnych druhov kyslíka, ktoré produkujú živé bunky pri vystavení stresorom ako teplo, jedy, patogény či nedostatok živín. Táto skutočnosť otvára nové možnosti pre medicínu a výskum – schopnosť diaľkovo monitorovať stres v tkanivách by mohla predstavovať významný diagnostický a výskumný nástroj pre zdravotníkov a vedcov.
Vďaka týmto objavom sa možno jedného dňa naozaj dozvieme, či ľudia žiaria zdravím nielen v prenesenom, ale aj v doslovnom význame.
