Podľa niektorých majú dar, pre iných sú čudáci a ďalší ich označujú za fenomén. Reč je o synestetikoch alebo o ľuďoch, ktorí vidia svet inak. Ich svet je pestrý – plný farieb, tónov, vôní, chutí, hmatov a emócií. Nevidia tak svet úmyselne, aby pútali pozornosť, a dokonca ani nechcú nikoho zjesť. Všetko je v ich hlave, kde sa rozprestiera nespútaný svet vnemov a pocitov, ktorý často ostáva nepochopený.

Keď špagety hrajú a lampy voňajú

Stupnica C dur je zelená, palacinky počuť na tanieri, Peter chutí ako zemiaky a lampa vonia ako orgován. Pre ľudí, ktorí sú obdarení synestéziou, sú takéto kombinácie normálne a na každodennom poriadku. Nevšedné asociácie sú fascinujúce nielen pre samotných synestetikov, ktorí ich vnímajú, ale aj pre psychológov, ktorí sa ich výskumom venujú už desiatky rokov.

Samotné slovo synestézia pochádza z gréčtiny: syn znamená spolu, aisthesis znamená vnímanie. V psychológii je synestézia jav, keď spolu s jedným zmyslovým orgánom reagujú na určitý podnet aj ďalšie zmyslové orgány. Skutočný je však iba jeden vnem. Vnemy nevznikajú, keď si synestetik zmyslí, ale sú spontánne. Synestézia preto nie je choroba, ale skôr ďalší variant ľudského vnímania. Ľudia obdarení synestéziou sú často kreatívnejší, majú lepšiu predstavivosť, schopnosť pamätať si a taktiež vyššiu mieru empatie.

Čas ich nezmení

To, ako synestetik vníma svoje okolie, sa rokmi nemení. Pokiaľ raz zvuk dažďa vidí modrý, tak preňho modrým aj ostane. Asociácia je rovnaká celý život a najmä u každého synestetika rozdielna. Kým jeden vidí a mol ako tmavú hnedú tóninu, v inom evokuje radosť spojenú so žiarivým žltým odtieňom. Podobne je to s ostatnými vnemami. Ak nejakému synestetikovi chutí nebo ako cukrová vata, druhému môže chutiť ako špenát, prípadne môže byť u neho nebo bez chuti. Okrem konkrétnych prirovnaní synestetici neraz používajú aj všeobecné pojmy ako „je to sladké“, „je to chladná farba“.

Neraz majú aj synestetici v hlave poriadny mišung, a to najmä vtedy, keď sa ich realita nezhoduje s tou ozajstnou realitou. Príčinou rozrušenia môže byť už len obyčajné oblečenie, ktoré, podľa synestetika, neladí s jeho nositeľom. Dar sa stáva prekliatím aj pri takej triviálnej činnosti, akou je učenie sa cudzieho jazyka. Ak má synestetik raz priradenú k talianskemu „azzurro“ červenú farbu, ťažko sa mu bude prijímať fakt, že v skutočnosti ide o modrú. Pre niekoho totálna kravina, pre synestetika takmer životne dôležitá vec. Nie je to však o nevedomosti, ale o inom ponímaní sveta.

Všetci nie sú rovnakí

Ľudí, ktorí sú obdarení synestéziou, netreba hádzať do jedného vreca. Totiž aj synestetici sa odlišujú medzi sebou, aj keď to na prvý pohľad nevidno. Každý z nich má inú špeciálnu schopnosť, ktorú vníma zmyslami. Kým jeden môže počuť slová a zároveň vidieť ich farby, iný možno len rozlišuje chuť predmetov, ktoré ho dennodenne obklopujú. Na základe toho, ako vnímajú všetko okolo seba, poznáme aj niekoľko základných typov synestézie:

• zvukovo-farebná: synestetik vidí farbu pri konkrétnom zvuku

• slovno-chuťová: synestetik cíti chuť slova

• číselno-farebná: synestetik si spája číslice s farbami – pri číselnej synestézii vzniká akási myšlienková mapa

• hmatová: hmaty vytvárajú rozličné vnemy, synestetik rozoznáva farbu, zvuk alebo chuť

• pocitová alebo emocionálna: synestetik vidí emócie ako farby, prípadne tvary

• časovo-priestorová: synestetik vidí priestorové usporiadanie časových jednotiek, napr. dní, týždňov, mesiacov, rokov alebo čísel

Synestetik ako pokusný králik

To, čím sa ako ľudia vzájomne odlišujeme, nás láka prebádať. Nejeden zvedavec sa preto už pokúšal otestovať superschopnosti synestetikov napríklad aj pri bežnom rozhovore. Synestézia je v istom zmysle atrakcia, pri ktorej sa očakáva, že bude fungovať na počkanie. Mnohých možno prekvapí fakt, že synestetik nie je náhodný ani cielený generátor vnemov. To znamená, že nie s každým slovom, predmetom, osobou alebo zvukom si okamžite, takpovediac na želanie, vytvorí asociáciu.

Synestetik dokonca ani nemá pre všetky vnemy vytvorenú nejakú asociáciu. Napríklad v jednoduchej vete „Dnes prší.“ môže sloveso „prší“ chutiť ako čokoládová pralinka a príslovka „dnes“ môže byť bez chuti. Niekedy to v hlave synestetika vyzerá ako v hlave človeka, ktorý má skúsenosti iba s bežným vnímaním sveta, čiže „prázdno“ – bez vôní, zvukov, chutí, farieb.

Podľa rôznych štatistík žijú na zemi približne štyri percentá synestetikov. Ľudia obdarení osobitým vnímaním sveta sú deti, dospelí aj dôchodcovia. Synestetici sa nájdu v akejkoľvek profesii: medzi umelcami, pracovníkmi v bankách, medzi učiteľmi či predavačmi. Výnimkou nie sú ani svetoznámi ľudia, pre ktorých je synestézia často inšpiráciou a pomáha im v ich tvorbe. Slávny maliar Vincent van Gogh počul farby, rovnako ako súčasný velikán filmovej hudby Hans Zimmer. Rad známych synestetikov dopĺňajú fyzik Nikola Tesla, skladateľ Franz Liszt, dokonca aj Lady Gaga.

Synestetik ťa nezje

Keď ti niekto povie, že je synestetik, nemusíš mať obavu ani začať spriadať v hlave katastrofické scenáre. Ten, komu vonia tvoje meno, nepríde k tebe a nebude ti očuchávať pazuchy, aby nasal viac tvojej telesnej vône. Odor, ktorý máš pod pazuchami, častokrát nekorešponduje s predstavou v synestetikovej mysli. Teda, pokiaľ v tvojom podpazuší nepestuješ kvetinovú lúku.

Rovnako sa nemusíš hroziť stretnutia s človekom, ktorému chutíš. Nech to znie akokoľvek úchylne, pri vašom prvom zoznámení neprídeš o ruku a tiež ti neodhryzne žiadnu inú časť tela. Všetko je len v hlave. Synestetik nie je kanibal, len človek, ktorý vníma svet o čosi inak. Chutnejšie, farebnejšie, voňavejšie, melodickejšie.