Niektoré obrazy prekvapujú nielen svojím výzorom, ale aj vrstvami, ktoré divák na prvý pohľad nevidí. Keď sa človek ponorí hlbšie, objaví množstvo skrytých odkazov, symbolov či odvážnych hypotéz. Najznámejší majstri renesancie netvorili len pre potešenie oka, ale často vkladali medzi ťahy štetcom aj tajné posolstvá. Významy ich diel sa tak často posúvajú ďaleko za hranice zjavného.
Leonardo da Vinci, ikona talianskej renesancie, patril medzi tých, ktorí radi experimentovali so skrytými vrstvami významu. Jeho slávna Posledná večera dodnes fascinuje vedcov, historikov aj milovníkov konšpirácií. Niektorí výskumníci tvrdia, že obraz nepredstavuje len biblickú scénu, ale zároveň ukrýva aj hudobnú kompozíciu.
Pri pohľade na rozloženie rúk apoštolov a bochníkov chleba možno nájsť súlad s notovou osnovou. Ak by sa tieto hypotézy potvrdili, znamenalo by to, že Leonardo prepojil výtvarné umenie s hudbou spôsobom, ktorý predbehol svoju dobu. Napriek množstvu teórií sa definitívna odpoveď zatiaľ nenašla. Vzniká tak priestor pre ďalšie výklady, ktoré neprestávajú udivovať.
Tento článok vás vezme na cestu za tajomstvami ukrytými v slávnych obrazoch. Objavíte symboly, šifry aj nečakané súvislosti, ktoré sa skrývajú priamo pred očami. Leonardo da Vinci je iba jedným z mnohých umelcov, ktorí vytvorili ďalšie diela s ukrytými odkazmi a posolstvami. Posledná včera taktiež nie je jediným jeho dielom s odkazom. Čo taká Mona Lisa?
Posledná večera (rok vzniku cca 1495 – 1498): Obsahuje hudobné noty?
Leonardo da Vinci vytvoril Poslednú večeru medzi rokmi 1495 až 1498 v milánskom kláštore Santa Maria delle Grazie. Maľba zachytáva moment, keď Ježiš oznamuje, že ho jeden z apoštolov zradí. Leonardo sa zameral na výrazy tvárí a gestá, čím vyjadril emócie prítomných. Obraz patrí medzi najvýznamnejšie umelecké diela renesancie. A to nie len kvôli jeho maľbe – obraz v sebe údajne ukrýva hudobné noty.
Ako zmieňujeme vyššie, pozície rúk učeníkov a chleby položené na stole sa dajú premietnuť do hudobnej notovej osnovy. Podľa výskumníkov – keď sa každá pozícia premení na hudobnú notu a prehrá sa v smere sprava doľava (smer, ktorým da Vinci písal), vznikne krátka hudobná slučka. Zanechal teda da Vinci vo svojej maľbe skrytú hudbu? Predsa len sa preslávil tým, že študoval viacero umeleckých disciplín.
Mona Lisa (rok vzniku cca 1503 – 1519): Ukryté iniciálky mien?
Pri majstrovi da Vincim sa zastavíme aj pri ďalšom slávnom obraze. Monu Lisu vytvoril medzi rokmi 1503 až 1519, pričom na nej pracoval s prestávkami. Obraz údajne zobrazuje Lisu del Giocondo, manželku florentského obchodníka. Leonardo pri maľbe použil techniku sfumato, čím dosiahol jemné prechody a tajomný výraz. Dnes je obraz vystavený v múzeu Louvre v Paríži.
Keby sme však chceli dielo preskúmať detailnejšie, kvôli davu návštevníkov v okolí obrazu by sme túto možnosť nedostali. V roku 2007 však skenery s ultravysokým rozlíšením odhalili, že Mona Lisa na obraze mohla mať obočie, no časom vybledlo. Pomocou detailných skenov obrazu jeden výskumník tiež tvrdí, že objavil písmená LV, čo by mohlo odkazovať na meno Leonardo da Vinci.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
