Na čom sa zabávali Slováci pred sto rokmi? Mnohí považujú vtipy za „nižšiu formu zábavy“, ktorá sa nemôže rovnať poézií či dráme. Pravda je však taká, že aj vtipy, humor a satira sú súčasťou našej kultúry a dedičstva, ktoré je potrebné si pripomínať.
Keď si človek prezerá vtipy spred sto rokov, chvíľami sa mu zdá, že takmer nič sa nezmenilo. Aj pred storočím Slováci žartovali o meškajúcich vlakoch, skorumpovaných politikoch a všetkých možných ľudských neduhoch. Na druhej strane, v starých vtipoch figuruje mnoho javov, ktoré dnes neexistujú, viažu sa ku vtedajšej politickej situácii, technológiám a životnému štýlu a sú pre dnešného človeka nezrozumiteľné.
Ďalším veľkým rozdielom oproti súčasnosti je to, že mnoho vtipov publikovaných v tlači triafalo do národnostných menšín – predovšetkým Rómov a Židov, čo by v dnešnej dobe bolo považované za nekorektné. Niekoho možno prekvapí, koľko sa žartovalo o Čechoch – viaceré slovenské periodiká medzivojnového obdobia mali totiž autonomistický/ľudácky charakter a Čechov považovali do istej miery za nepriateľov.
Slovenské humoristické časopisy
Historicky prvými slovenskými humoristickými časopismi boli Černokňažník (1861), Rarášok (1870), Rarach (1875) a Ježibaba (1871). Žiaden z nich nemal dlhého trvania. V podmienkach prvej Československej republiky vzniklo hneď viacero satirických časopisov v slovenskom jazyku. Sú to napríklad Kocúr (1919), Jež (1922) či Dereš (1925).
Žarty sa v medzivojnovom období však, samozrejme, objavovali aj v periodikách, pre ktoré humor nebol hlavnou témou. Napríklad slovenský týždenník Slovenský ľud – Ľudovýchovný, vzdelávací a obrázkový časopis mal sekciu s názvom Veselá chvíľka, kde boli publikované vtipy.
Výber vtipov zo storočných slovenských časopisov
„Prečo si dal z tvojich dvojčat odfotogrofovať len jedno?“
„Preto, lebo vyzerajú jedno ako druhé, tak škoda by bolo peniaze vyhadzovať na obrázok obidvoch.“
„Kúpil som, drahá, dva lístky do divadla.“
„Výborne, už bežím obliekať sa.“
„Veru, bude dobre, keď už začneš, lístky sú na zajtra večer.“
Zlodeji sú múdrejší ako lekári, lebo lekár často nevie, čo chybí chorému, zlodej však vie, čo tam chybí, kde už bol.
Nácovi sa snívalo, že bosou nohou stúpil na klinec. Od tých čias si vždy na noc obuje topánky.
Dvaja kocúrí ukradli homolku tvarohu a nevedeli sa podeliť. V tom dome mali opicu, išli teda ku nej, aby ich podelila na rovné čiastky. Opica vzala vážky, rozlomí homolku na dvoje a položí jednu na jednu a druhú na druhú vážku. Hja, ale jedna čiastka prevažovala. Opica teda vezme ten ťažší kúsok, odhryzne z neho a zje. Teraz však ten druhý kúsok bol ťažši. Opica vezme a zase z toho odhryzne. A tak, keď raz tá, raz druhá polovica bola ťažšia, odhrýzala ustavične, až pekne krásne všetok tvaroh zjedla a kocúrom nezostalo nič. Dakedy i v živote ľudia podobne pochodia, keď sa pri súdoch naťahujú.
Kohn: „Povedz mi, Steiner, prečo nechce tvoja žena s tebou robiť výlety do hôr?”
Steiner: „Kvôli ozvene. Nemala by v horách posledné slovo”.
„Mladíku, viete sa voziť na bicykli?”
„Nie.”
„Tak mi tuná môžete pri mojom bicykli počkať, kým sa vrátim.”
„Tovaryš“, vravel sekretár strany, „než ťa prijmem do komunistickej organizácie, musíš mi na svoju česť a na svoje svedomie odpovedať na niekoľko otázok. Na príklad: čo by si zrobil, keby si zdedil dva milióny?“
„Daroval by ich strane.“
„Veľmi dobre! Keby ti však patrily dva domy, čo by si si s nimi počal?“
„Prenechal by jeden z nich strane.“
„Aj to dobre. A keby si tak mal nie jedny, ale dvoje nohavíc, tovaryš, to by si potom čo urobil?“
„Em… to neviem !“
„Ako to, že nevieš? Na túto otázku možno predsa práve tak ľahko odpovedať, ako na obe predošlé!“
„Nie… nie…to už nijako nie! Nemám ani dva milióny, ani dva domy nie. Ale dvoje nohavíc, tie mám …“
„Usmrtil som vašu kočku, ale ja to zviera nahradím.“
Stará pani: „To ma veľmi prekvapuje, obávam sa, že neviete chytať myši.”
Nehorekuj, jestli časom potkneš sa a padneš, — červík je jediný tvor, čo to nemôže zrobiť.
„Pozri, kmotre, tam toho pána, čo stojí na rohu, toho sotva pustia do neba, keď má takú holú hlavu.“
„A to už prečo?“
„Lebo svätý Peter sa nazdá, že ide hore naopak.“
