Už od počiatku časov majú ľudia tendenciu pripisovať zvieratám ľudské vlastnosti. Oko laika sa však môže ľahko dopustiť chýb – niečo môže vyzerať ako ľudská činnosť, avšak vo zvieracej ríši znamená čosi úplne iné. Vonkajšia podobnosť s ľudským správaním nemusí nič znamenať, pokiaľ nemáme predstavu o skutočnom cieli tohto konania.
Stačí si spomenúť na známy prípad záberov samčeka kengury, ktorý objímal telo svojej nebohej partnerky. Aké dojímavé! Nedokáže sa zmieriť s jej odchodom! Keď sa však k fotkám vyjadril expert na kengury, situácia zrazu nabrala omnoho temnejší nádych – pán kengura sa v skutočnosti snažil s nebohou samičkou súložiť a z jej nedostatku entuziazmu bol značne sklamaný.
Heartbreaking moment mother kangaroo reaches for her joey before dying https://t.co/1jhwhP1QtN pic.twitter.com/QhJauR3sUi
— Daily Mail Australia (@DailyMailAU) January 13, 2016
Experti na správanie zvierat
Zvieracie správanie je komplexná téma, skúmaná mnohými odborníkmi, ktorí ako jediní naozaj vedia, o čom hovoria. Pred pár dňami experti zverejnili výsledky výskumu, ktoré na rozdiel od kengurej story potešia tých, čo radi nachádzajú podobnosti medzi zvieraťom a človekom.
Aj opice sú schopné pozdraviť
Tím expertov pozoroval našich najbližších príbuzných – šimpanzov a bonobov, a zistil, že sú nám skutočne podobní. Ich spoločenský styk sa riadi pravidlami, ktoré určujú, ako prebieha vzájomná komunikácia. Výskumníci v texte využívajú označenia vstupná fáza a výstupná fáza kontaktu, ktoré by sme mohli nazvať privítaním a rozlúčením. Áno, dokonca aj opice sú schopné pozdraviť!
Ukázalo sa, že vyššie primáty vytvárajú vzájomný záväzok, čo je schopnosť, aká sa doteraz pripisovala len ľuďom. Ten garantuje, že opice súhlasia v spoločnej aktivite, zhodujú sa v tom, kedy bolo dosť, a na záver si vedia povedať pá-pá. Takto dokážu primáty nasledovať kolektívne ciele a pokračovať aj v prerušenej činnosti.
Priebeh výskumu
Výskumnou vzorkou boli videozáznamy 1242 vzájomných interakcií opíc, z ktorých zhruba polovicu predstavovali šimpanzy a druhú polovicu bonobovia. Tieto medziopičie aktivity spočívali predovšetkým vo vzájomnej starostlivosti o srsť a hrách. Primáty boli sledované v štyroch zoologických záhradách v USA, vo Švajčiarsku a vo Francúzsku.
Pozorované pozdravy mali podobu očného kontaktu, pohybov hlavy a končatín a rôznych gest a dotykov. Na začiatku interakcie sa „pozdravilo“ až 90 % bonobov a 69 % šimpanzov. Táto privítacia fáza trvala okolo 12 sekúnd. Pred rozídením sa „rozlúčilo“ 92 % bonobov a 86 % šimpanzov.
Pri bonoboch bolo vidieť, že pokiaľ komunikovali s niekým, kto im bol blízky, tak sa zdravili menej a kratšie. Akoby si povedali „na formalitách nezáleží“ a išli hneď k veci. Zároveň platilo, že pokiaľ komunikovali s menej blízkym jedincom, tak viac úcty preukazovali opiciam s vyšším spoločenským postavením, čím opäť dokázali svoju podobnosť s ľudským spoločenstvom.
Bonobos are some of the kindest animals around. They love to hug and share food with each other. (Video from @Lola_ya_Bonobo) pic.twitter.com/zwTbuy0LjF
— Donate to Primate (@DonateToPrimate) August 4, 2021
Všeobecne uznávané pravidlá správania nám umožňujú predpovedať správanie ostatných členov skupiny a zároveň uľahčujú komunikáciu, vedúcu k spoločnému dosahovaniu cieľov. Jednoducho, ak chceme spojiť sily a spoločne vyriešiť úlohu, musíme vedieť vzájomne efektívne komunikovať. To platí pri dohadovaní sa na hre na naháňačku, aj pri riadení štátu.
Zdroj: cell.com
