Už dávnejšie sme ti na EMEFKA priniesli rozhovor s mladým farmárom zo stredného Slovenska, ktorý nám porozprával o komplikáciách farmárčenia v našom štáte. V rozhovore vykreslil významné problémy poľnohospodárstva u nás, a tak bolo namieste, aby sme tematiku navštívili znova. Tentokrát ti prinášame rozhovor s mladou farmárkou taktiež zo stredného Slovenska, ktorá žije a pracuje na rodinnej farme.
Agrofarma Dianiška má za sebou bohatú rodinnú históriu, pričom naďalej pokračuje v tradičnej výrobe ovčích výrobkov a zároveň sa snaží držať svoju rodinu pohromade. Mladá farmárka Romana nám porozprávala o dôležitých témach, no zároveň aj spomenula vtipné momenty, ktoré sa dajú zažiť len na farme.
Ako ste sa k farmárčeniu dostali? Kedy ste s tým začali? Čo vás motivovalo?
Farmárčenie máme vo svojich koreňoch už viac než štyri generácie. Naše detstvo sme strávili na statkoch našich starých rodičov, ktorí sa zaoberali chovom hovädzieho dobytka a oviec v Tisovci v lokalite Jaslište. V zime sa živili lesníctvom.
Na obdobie okolo roku 1948 nespomínali radi, nastalo znárodnenie, starí rodičia prišli o zvieratá, pôdu aj lesy a museli vstúpiť do družstiev. Počas týchto čias chovali dobytok len v malých počtoch – okolo 10 kusov hovädzieho dobytka a oviec.
Po prevrate sa karta obrátila a v roku 1989 sme dostali možnosť získať našu pôdu naspäť. Gazdovské puto v nás sa nepretrhlo, a my sme sa chopili šance vrátiť sa k tomu, v čom sme vyrástli. Popri našich prácach sme si založili prvú živnosť a postupne sme začali nakupovať zvieratá a rozširovať naše stádo.
Začínali sme s počtom 20 kusov a postupne sme náš chov rozšírili až do dnešného dňa, keď chováme na farme okolo 1100 kusov oviec plemena Lacaune, 50 kusov hovädzieho dobytka a jedného koníka.
Vyžadovalo si to tvrdú prácu a kopu odriekania – dovolenky, víkendy či sviatky pre nás neexistovali, zvieratá totiž potrebujú každodennú starostlivosť. Naše deti sme vychovávali rovnako ako naši starí rodičia a rodičia, pri práci na farme, a preto dnes s nami vo farmárčení pokračujú aj spolu s vnukmi. Tak sa naše gazdovské puto dedí z generácie na generáciu.
Ďalšie PREMIUM články na podobnú tému:
- Slovenka v Kórei: Nie je to len o ryži. Toto je skutočný dôvod, prečo sú Kórejčania takí štíhli
- Cestovateľ Matúš o cestách po Sýrii, Jemene a Rusku: Cesta do Jemenu je ako cesta do minulosti. Rusi o vojne nehovoria, táto téma je tam tabu
- Kanadská speváčka Ashley Sienna je pôvodom zo Slovenska: Nečakala som, že to mojich sledovateľov tak prekvapí (ROZHOVOR)
S akými prekážkami ste sa na začiatku stretli?
Začínali sme s pôdou, ktorá nám ostala po starých rodičoch a ktorú nám vydalo družstvo. Najťažšie bolo v tom čase dostať sa k ďalšej pôde a k priestorom na podnikanie. Keďže sme potrebovali dostatočný kapitál, museli sme pracovať, odkladať peniaze a rozbiehať to popri práci. Všetky zarobené peniaze sme investovali do kúpy pôdy, zvierat a strojov. Keďže sme sa tým chceli živiť, museli sme investovať všetok čas, peniaze a tiež veľa trpezlivosti a nervov.
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Staň sa členom Emefka PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- Na čo sa farma najviac zameriava a ako to celé funguje
- Aké sú ich ďalšie projekty a ich komplikácie
- Aké rozdiely vidia vo farmárčení u nás a v zahraničí
- Aký majú názor na slintačku a krívačku
- Aké sú vzťahy farmárov a bežných obyvateľov zo Slovenska
- Ako to je s pastiermi
- Aké kuriozity a divoké historky sa odohrali na Farme Dianiška
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
