Pasívna agresivita je ako kofola – na prvý pohľad sladká, ale niečo tam štipľavo bublá. Nie je to otvorený útok. Je to úsmev s jedom pod povrchom. A čo je najhoršie? Často si ani neuvedomuješ, že si pasívno-agresívny.
Ak sa v týchto vetách spoznáš, možno je čas prehodnotiť svoje komunikačné návyky. Ale pokojne si povedz, že to vôbec nesedí. To by vlastne len potvrdzovalo pointu.
1. „Urob to, ako chceš.“
Znie to ako rešpekt k slobode rozhodovania. V skutočnosti je to hlasná siréna: „Totálne s tým nesúhlasím, ale potom sa mi nesťažuj, keď to dopadne zle.“
2. „Ja len tak…“
Nie, nie je to myslené „len tak“. Bolo to presne naplánované. Toto je predohra k výčitke, hodnoteniu alebo sarkastickému podpichu. Síce len tak, medzi rečou – ale rovno do srdca.
3. „No vidím, že si si to vyriešil po svojom.“
Preklad: „Škoda, že si ma nepočúval, lebo by to dopadlo lepšie.“
4. „Nevadí, nič sa nedeje.“
V skutočnosti sa deje všetko. V tejto vete sa skrýva búrka, tsunami aj tichá vojna. A ty si jej nevedomý účastník.
5. „To je jedno.“
Nie je. Je to dôležitejšie ako štátnica. Toto „je jedno“ znamená „uvidíš, že to oľutuješ“.
6. „Ako chceš.“
Táto fráza má rovnaký energetický náboj ako „Idem si ľahnúť, ale kľudne si ešte huč do tej klávesnice.“
Zvonka neutrálna, vnútri výčitka.
Bonusová fráza:
„Ja nie som naštvaný.“
Zvyčajne povedané s tónom, ktorý by roztopil aj ľad v mrazničke. Veta, ktorú hovorí niekto, kto presne vie, že je naštvaný – len to neplánuje priznať.
Pasívno-agresívne správanie nie je o tom, že chceš byť zlý. Je to často spôsob, ako sa vyhnúť konfliktu… no paradoxne ho práve tým vyvoláš. Ak sa v týchto vetách spoznávaš – gratulujeme, máš zmysel pre iróniu. A možno aj priestor na trochu úprimnejšiu komunikáciu.
