Film Nosferatu, Eine Symphonie des Grauens alebo Nosferatu, symfónia hrôzy patrí do zlatého fondu kinematografie. Expresionistický nemý film mal premiéru v roku 1922 a režíroval ho významný režisér Friedrich Wilhelm Murnau. Ten veľmi túžil sfilmovať známy hororový román Dracula od Brama Stokera, ale nepodarilo sa mu naň získať práva. Murnau sa však vynašiel po svojom. Vo filme Nosferatu ponechal základnú príbehovú kostru aj postavy, len im dal iné mená.
Tento ťah neskôr viedol k sporu s Stokerovou manželkou a súd napokon rozhodol, že Murnau a jeho tím musia všetky kotúče s filmom zničiť. Napriek tomu (našťastie!) niekoľko z nich prežilo a dnes je Nosferatu radený medzi základné kamene hororu a kinematografie ako takej.
Zaujímavosťou je, že film sa sčasti nakrúcal aj na Slovensku, konkrétne na Oravskom hrade. Desivý príbeh sa zapísal do dejín najmä vďaka mrazivému výkonu Maxa Schrecka, ktorý si zahral upírskeho grófa Orloka. Stvorenie s dlhými ušami, špicatými zubami a rukami s pazúrmi vyvolalo v divákoch solídny strach a na celý film sa nabalilo viacero povier a legiend.
Jednou z tých najdivokejších bolo tvrdenie, že Max Schreck bol skutočný upír, a práve preto pôsobí tak vierohodne a strašidelne.
Skutočný upír?
Legendy o tom, že Schreck je skutočným upírom, si šepkali vydesení poverčiví diváci už krátko po premiére, ale o masovú popularitu tohto tvrdenia sa postaral až filmár a kritik Ado Kyrou v roku 1953. Ten napísal o filme článok, v ktorom poznamenal, že upíra Orloka stvárnil herec, ktorého meno štáb odmietol prezradiť.
Kyrou tvrdil, že meno Maxa Schrecka, ktoré diváci videli uvedené v titulkoch, bolo len zástierkou a pod maskou upíra sa môže skrývať ktokoľvek. „Kto sa teda skrýva pod maskou desivého Nosferatu? Žeby sám Nosferatu?“ pýtal sa. Toto divoké a ničím nepodložené tvrdenie sa stalo mimoriadne populárnym. Prispelo k tomu aj niekoľko iných náhodných faktorov.
Tak napríklad, už samotné priezvisko herca Schreck v nemčine znamená „strach“. Samotný Schreck navyše pôsobil už na prvý pohľad pomerne znepokojivo a jeho výrazná tvár uľahčila prácu aj filmárom, keďže ho nemuseli príliš detailne maskovať.
Ďalším faktorom bola istá záhadnosť, ktorá sa okolo Schrecka vznášala. O jeho súkromnom živote sa totiž príliš veľa nevedelo. Kolegovia Schrecka navyše popisovali ako samotárskeho excentrika s podivným zmyslom pre humor a morbídnosť. Všetky tieto detaily poskytli živnú pôdu pre následné upírske klebety. Vznikol teda dojem, že Orloka stvárnil neznámy muž, o ktorom nikto nič nevie, ktorý je samotár a po ktorom sa zľahla zem hneď potom, ako dotočil film Nosferatu.
Aká je pravda?
Tieto príbehy síce znejú efektne, ale – ako to už tak býva – nezakladajú sa na pravde. Schreck si síce súkromie naozaj strážil, ale nešlo o neznáme meno, ktoré sa len tak záhadne vynorilo. Je pravdou, že pred účinkovaním v Murnauovom filme hral len v dvoch iných snímkach, ale v hereckých kruhoch bol pomerne známy. Často totiž vystupoval v rôznych divadelných predstaveniach. Narodil sa v roku 1879 a už od útleho veku miloval herectvo a divadlo, čo sa stretávalo s nevôľou jeho otca.
Matka ho však v jeho snažení podporovala a Schreck sa po otcovej smrti prihlásil na hereckú školu. Pred účinkovaním v horore Nosferatu si zahral vo filmoch Der Richter von Zalamea a Der Roman der Christine von Herre. Po natočení hororu Nosferatu jeho kariéra pokračovala a zahral si vo viacerých ďalších snímkach. Väčšinou stvárňoval podivné, excentrické či temné postavy. Zomrel v roku 1936 na infarkt. Mal 56 rokov.
Odraz vo filme
Upírske povery, ktoré sa so Schreckom spájali, poslúžili režisérovi E. Eliasovi Merhigemu, ktorý na ich základe postavil scenár svojho filmu V tieni upíra. V ňom spracoval vyššie zmienenú poveru o tom, že Schreck bol skutočným upírom, ktorého Murnau náhodou objavil v jednom schátranom hrade a prehovoril ho, aby si zahral v jeho filme. Ako odmenu mu prisľúbil život krásnej herečky Grety Schroeder.
Maxa Schrecka si zahral skvelý Willem Dafoe a Murnaua stvárnil John Malkovich. Snímka si odniesla pozitívne kritické reakcie a získala aj niekoľko ocenení, vrátane dvoch nominácií na Oscara. Dafoe si odniesol nomináciu za najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe a snímke sa ušla aj nominácia za najlepšie masky.
