Veľkú časť 20. storočia sa kniha Incidents in the Life of a Slave Girl považovala za literárne dielo – fiktívny príbeh o živote zotročenej ženy, údajne napísaný bielou autorkou. Až neskôr vyšlo najavo, že ide o autentickú výpoveď Harriet Jacobs, afroamerickej ženy, ktorá sama prežila otroctvo a utiekla z juhu Spojených štátov v 40. rokoch 19. storočia.
Jacobs nebola len jednou z mála otrokýň, ktoré písali o svojich skúsenostiach. Bola vôbec prvou, ktorá otvorene hovorila o se*uálnom zneužívaní čiernych žien bielymi mužmi. „Otroctvo je pre mužov strašné,“ napísala, „ale pre ženy je ešte oveľa horšie,“ dodala.
Po úteku z juhu na sever sa Harriet zapojila do abolicionistického hnutia (hnutie, ktoré sa snažilo dosiahnuť zrušenie otroctva), pracovala v blízkosti kancelárie Fredericka Douglassa (vydavateľ novín The North Star, bol jedným z najvýznamnejších vodcov hnutia za občianske práva Afroameričanov v 19. storočí) a pod vplyvom priateľov napokon svoj príbeh spísala. Knihu vydala v roku 1861 pod pseudonymom Linda Brent.
Od chránenej dievčiny po obeť se*uálneho násilia
Harriet Jacobs sa narodila asi okolo roku 1813 v meste Edenton v štáte Severná Karolína. Ako dieťa mala nezvyčajne priaznivé podmienky – vyrastala v domácnosti, kde bola chránená, a dokonca ju naučili čítať a písať. Navyše aj po smrti jej matky bolo o ňu dobre postarané. Všetko sa však zrútilo po smrti manželky muža, ktorý ju vlastnil. Jacobs sa dostala do rúk doktora Jamesa Norcoma, ktorý ju začal se*uálne obťažovať už ako tínedžerku.
Zakazoval jej sobáš so slobodným černochom, chcel ju úplne ovládnuť a dokonca pre ňu plánoval vybudovať samostatný dom, kde by ju mohol izolovať. Harriet sa rozhodla hľadať únik – a tak sa obrátila na právnika Samuela Sawyera, s ktorým napokon vstúpila do vzťahu a mala s ním dve deti. Verila, že ju odkúpi a ochráni pred jej tyranom. Norcom však odmietol vzdať sa vlastníctva a Harriet sa obávala, že skončí spolu s deťmi pracovať na plantáži. Rozhodla sa preto utiecť. Norcom ju však hľadal a tomu, kto ju nájde a privedie mu ju späť, sľuboval odmenu 100 dolárov.
Sedem rokov ukrytá v podkroví
Jacobs v roku 1835 zmizla z Norcomovej domácnosti a začala sa ukrývať. Najprv striedala rôzne úkryty u susedov, no napokon skončila v malej skrýši v podkroví domu svojej starej mamy. Táto priestorová pasca – veľká len niekoľko štvorcových metrov, s výškou ani nie jeden meter – bola v lete dusivá a v zime mrazivá, plná chrobákov, no napriek tomu v nej strávila takmer sedem rokov.
Počas tejto doby sledovala po vyvŕtaní diery v stene svoje deti, ktoré jej partner medzičasom odkúpil, ako sa hrajú na dvore. Až v roku 1842 sa jej podarilo dostať na sever aj spolu s deťmi – cez Philadelphiu až do New Yorku a napokon Rochesteru, kde sa opäť spojila so svojím bratom a komunitou abolicionistov.
Spísala svedectvo, ktoré bolo na desiatky rokov zabudnuté
Vďaka podpore dvoch priaznivcov – manželov Williscovcov – sa Harriet napokon podarilo získať slobodu. Ďalšia známa abolicionistka Amy Post ju presvedčila, aby spísala svoj príbeh. Jacobs dlho váhala, no napokon pod pseudonymom Linda Brent vyrozprávala všetko – od se*uálneho zneužívania až po svoj útek a roky ukrývania.
Knihu vydala v roku 1861 s pomocou redaktorky a bojovníčky proti otroctvu Lydie Marie Child. Mená v knihe zmenila – doktor Norcom sa stal „Dr. Flintom“, Sawyer „pánom Sandsom“.
„Chcem prebudiť ženy Severu, aby si uvedomili, čím si prechádzajú milióny žien na Juhu – rovnakým peklom, aké som si prežila ja,“ napísala. Kniha sa stretla s priaznivým ohlasom, no krátko po vydaní ju zatienila občianska vojna a Jacobs sa ocitla mimo pozornosti.
Zabudnutá hrdinka, ktorú znova objavili až v 20. storočí
Po vojne Jacobs pracovala vo Washingtone D.C. ako ošetrovateľka pre čiernych vojakov a pomáhala bývalým otrokom. Spolu s dcérou sa venovala charite a vzdelávaniu.
Zomrela v roku 1897 a na dlhé desaťročia upadla do zabudnutia. Jej kniha bola znovuobjavená až v 60. rokoch 20. storočia počas hnutia za občianske práva. V tom čase si však mnohí stále mysleli, že ju napísala biela redaktorka Lydia Maria Child.
Pravda vyšla najavo až v 80. rokoch, keď historička Jean Fagan Yellin objavila v archívoch dôkazy, že autorkou bola skutočne Harriet Jacobs.
Dnes patrí jej kniha k najsilnejším svedectvám o otroctve
Dielo Harriet Jacobs dnes patrí medzi najdôležitejšie autobiografie z obdobia otroctva. Nielenže odhaľuje každodenné hrôzy, ktorým čelili zotročení ľudia, ale zároveň otvára tému se*uálneho násilia, o ktorom sa dlho mlčalo. Jacobs mala odvahu povedať pravdu – nielen za seba, ale za všetky ženy, ktoré podobné utrpenie prežívali v tichosti.
