Z nových slovenských filmov máme vždy veľkú radosť. Obzvlášť, ak vyzerajú podobne lákavo ako Kronika večných snílkov. Magicko-realistická komédia vznikla pod režisérskou taktovkou Rasťa Boroša a odohráva sa v malej dedinke uprostred lesov stredného Slovenska.
V centre príbehu sú traja leniví bratia, ktorých držia pri zdravom rozume len ich osudové ženy. Hranica medzi reálnym a nadprirodzeným svetom sa stiera, čo znamená aj to, že do života bratov zasahujú aj mŕtvi, ktorí sa vracajú medzi živých.
Vo filme si zahrali Milan Mikulčík, Milan Ondrík, Samuel Teicher, Kristína Spáčová, Anna Gajdziková, Éva Bandor, Anežka Petrová, Jana Oľhová, Veronika Meszárosová a Anna Dysko. Zaujímavé na ňom je, že sa inšpiroval v klasickej literárnej predlohe, ktorá patrí k základom povinného čítania na všetkých slovenských školách.
Ide o novelu Ťapákovci, ktorú napísala Božena Slančíková-Timrava. Pokiaľ si ju čítal, tak iste vieš, že nejde o žiadny magicko-realistický príbeh, ale o realistickú sociálnu fresku s prvkami satiry. Adaptácia je to teda pomerne voľná, avšak to vôbec nemusí byť na škodu. V tomto článku sa trochu bližšie pozrieme na samotnú predlohu a ako k nej pristúpili tvorcovia filmu.
Filmári sa inšpirovali kvalitnou novelou
Božena Slančíková-Timrava patrí medzi najuznávanejšie slovenské spisovateľky. Napísala viacero poviedok a noviel a venovala sa aj dramatickej tvorbe. Narodila sa v roku 1867 a zomrela v roku 1951. Vo svojej tvorbe dokázala veľmi presne zachytiť ľudské charaktery, kritizovala ich myslenie a správanie a púšťala sa aj do kritiky spoločenských noriem a pravidiel.
Väčšina jej príbehov sa odohráva v dedinskom či malomestskom prostredí. Inšpiráciu čerpala aj z vlastného života. Jej prozaickým debutom bola poviedka Za koho ísť?, ktorá vyšla v roku 1893.
Nasledovalo viacero ďalších poviedok a noviel. Významnú novelu Ťapákovci vydala v roku 1914. Realistické dielo využíva aj prvky satiry a zobrazuje širokú rodinu Ťapákovcov. Tá žije pod jednou strechou v starom drevenom dome a jej členovia sa vyznačujú pasivitou, neochotou zmeniť svoj neutešený osud a utápajú sa v sebaľútosti.
Do rodiny sa následne prižení Iľa, ktorá sa snaží Ťapákovcov prebrať a prinútiť ich, aby zmenili svoj spôsob života. Tí ale nechápu, čo je na ňom zlé a vzpierajú sa akýmkoľvek novotám. Práve Iľa sa však stane nositeľkou postupnej a aspoň čiastočnej zmeny.
Novela sa do istej miery stala symbolom pre celé Timravino dielo a dodnes ju vydavateľstvá vydávajú. Prečítať si ju môžeš v zdigitalizovanej podobe v Zlatom fonde denníka SME (nájdeš v ňom aj iné diela tejto výbornej autorky). Kronika večných snílkov si z predlohy vzala niekoľko motívov. Tiež je situovaná v dedine, v ktorej sa akoby zastavil čas a v centre príbehu sú traja bratia, ktorí sa vyznačujú veľkou pasivitou a neochotou zmeniť svoj osud.
Prečo magický realizmus?
Režisér Rasťo Boroš v rozhovore pre portál Moja kultúra poznamenal, že nemal záujem točiť sociálnu drámu. Bolo by to síce vernejšie predlohe, ale on sám je podľa vlastných slov úplne inak nastavený. Jedným dychom ale dodal, že Timravina predloha naňho hlboko zapôsobila.
„Mňa predloha od Boženy Slančíkovej-Timravy úplne opantala,“ prezradil. „Z jedného jednoduchého dôvodu – v tej knihe je niečo, čo som si sám pre seba nazval ‚duša slovenského národa‘. Znie to trochu pateticky, ale je to veľmi pravdivé. Jednoducho, keď som po rokoch narazil na Ťapákovcov, povedal som si, že to musím nakrútiť. Dokonca som tomu nevedel odolať.“
Priblížil aj dôvod, prečo sa napokon rozhodol natočiť skôr voľnú adaptáciu. „Tento film ovplyvnil aj fakt, že Ťapákovci sú napísaní v literárnom realizme, čiže je to sociálna dráma. Ja som ako človek a autor úplne inak nastavený. Som skôr temperamentný, mám rád rôzne časové roviny a rozprávania vo filme,“ ozrejmil.
Dodal, že má rád žánre ako magický realizmus. „Preto som si predlohu musel prispôsobiť. Rozhodol som sa film postaviť ako voľnú adaptáciu a vytvoril som celý nový fiktívny svet. Svet ľudí, ktorí sú stratení vo vlastných snoch. Preto ich obklopuje veľmi pestré prostredie, ktoré porušuje fyzikálne zákony. Živí tam prirodzene spolunažívajú s duchmi mŕtvych predkov.“
Obraz slovenskej mentality
Boroš zdôraznil, že preňho bolo podstatné zachovať určitý satirický či kritický tón predlohy. Aj film je teda do istej miery obrazom mentality Slovákov. Povedal, že dúfa, že diváci sa v jeho snímke nájdu.
„A dúfam tiež, že tento film budú mať radi. Keď som bol mladší, myslel som si, veľmi idealisticky, že filmom môžete zmeniť svet. Nie je to také jednoduché. Nezmeníme ani celú krajinu, ale myslím si, že treba hovoriť o tom, kto sme. A treba o tom hovoriť pravdivo, aj keď je to nepríjemné. To nevadí. Pravda je nesmierne dôležitá. Lebo keď sa pravdou nebudeme zaoberať, keď nebudeme rozmýšľať sami o sebe, tak sa vytratíme,“ zamyslel sa.
Film zrejme do istej miery posunul hlavný motív predlohy. V ňom sú hlavné postavy lenivé a pasívne. To síce snímka zachovala, ale podľa herca Milana Ondríka to nie je vyložene kritika. Film podľa neho netvrdí, že Slováci sú leniví. Chcú iba, aby mohli opäť snívať o láske. „Film je o tom, že aj v ťažkých obdobiach môžeme snívať o tom, že máme niekoho na dlhšie obdobie, ako je ten krátky život,“ priblížil. Tento posun zároveň ladí so žánrovým ukotvením snímky v magickom realizme.
„Chcem týmto nabádať Slovákov, že namiesto toho, aby sme sa urážali, radšej zaspime a snívajme o láske. Verme v nádej a lásku. Veľakrát sa deje to, že ľudí, ktorých milujeme, vieme po rozchode veľmi nenávidieť. Ja by som chcel tú hranicu zotrieť. Vážme si ich aj potom,“ dodal Ondrík. Kronika večných snílkov do našich kín vstúpi 3. júla.
