Aj túlavé psy vedia zachraňovať životy. V thajskej provincii Uttaradit odhalili mimoriadne smutný prípad chlapca, ktorý bol natoľko zanedbaný vlastnou rodinou, že sa namiesto reči naučil štekať. Ako informuje web Odditycentral, osemročný chlapec, známy len pod iniciálou „A“, vyrastal v chudobnej štvrti mesta Lap Lae, ktorú úrady označujú za tzv. „červenú zónu“ s vysokou mierou trestných činov spojených s omamnými látkami.
Podľa správy thajského denníka Khaosod bola chlapcova matka dlhodobo závislá od omamných látok. Najsmutnejšie je, že sa viac starala o získavanie ďalšej dávky, než o potreby vlastného dieťaťa. Jeho 23-ročný brat žil rovnakým spôsobom. Chlapec nikdy nenavštevoval škôlku a v škole sa objavil len raz – keď ho matka predviedla učiteľom v snahe získať sociálne dávky.
Chýbajúca starostlivosť, láska a akýkoľvek kontakt s deťmi spôsobili, že chlapca s menom „A“ pod svoje chvosty vzali túlavé psy. Tie mu poskytli bezpečie a pozornosť, ktorú mu ľudia nedokázali dať. Postupne s nimi trávil toľko času, až začal napodobňovať ich správanie – vrátane štekotu. Okolie o ňom hovorilo ako o „chlapcovi, ktorý sa rozpráva ako pes“.
Túlavé psy a nešťastný prípad chlapca
Na znepokojivý prípad upozornil riaditeľ jednej zo škôl, ktorý sa obrátil na známych aktivistov z Nadácie pre deti a ženy, ktorú vedie Paveena Hongsakul. Tá okamžite zareagovala a kontaktovala miestnu políciu. Spolu navštívili chlapcovu rodinu a ich podozrenia sa, žiaľ, potvrdili.
Policajti vykonali testy na omamné látky u matky aj brata, pričom obaja boli pozitívni. Susedia vypovedali, že matka často žobrala na uliciach a rodina bola všeobecne známa svojimi problémami. Iné deti sa s chlapcom nekamarátili, dospelí sa mu vyhýbali. Jedinú spoločnosť tak tvorili túlavé psy.
Odborníci upozorňujú, že ide o extrémny prípad emocionálneho zanedbania, ktoré môže zanechať trvalé následky na psychickom vývoji dieťaťa. Dobrou správou však je, že chlapec bol okamžite prevezený do detského domova v provincii Uttaradit, kde sa o neho starajú špecialisti na vývinovú psychológiu a komunikáciu.
Cieľom je naučiť chlapca znovu komunikovať rečou, pomôcť mu zvládnuť základné sociálne návyky a pripraviť ho na integráciu do spoločnosti. Hongsakul zároveň vyzvala úrady na lepšiu prevenciu v chudobných a rizikových komunitách, kde deti často padajú za obeť nezáujmu, závislostiam a chudobe.
Prípad chlapca „A“ je tragickou pripomienkou toho, aké dôležité je všímať si zraniteľné deti v našom okolí. Aj keď jeho príbeh začal bolestivo, odborníci veria, že s pomocou a láskou má šancu na nový začiatok.
