Aké by to asi bolo, keby som mohol dosiahnuť opitosť bez toho, aby som sa napil nejakej predraženej liehoviny? Túto otázku sa už samých seba opýtalo veľmi veľa ľudí – a teraz ti prinášame odpoveď. Web Yahoo informoval o podivnom prípade 50-ročnej ženy, ktorá zažívala presne tento problém. Žena z Toronta navštívila počas dvoch rokov pohotovosť až sedemkrát. Lekári jej však vždy povedali, že je iba opitá.
Mala nezrozumiteľnú reč, bola ospalá a v dychu jej bolo cítiť alkohol. Tvrdila však, že nepila ani kvapku. Hoci jej testy opakovane ukazovali zvýšenú hladinu alkoholu v krvi, lekári jej stále diagnostikovali alkoholovú intoxikáciu. Až po dvoch rokoch prišlo prekvapivé odhalenie.
Podľa článku publikovaného v prestížnom Canadian Medical Association Journal žena opakovane upadala do stavu ospalosti, či už pri varení večere pre deti, alebo pri rannom chystaní do práce. Počas týchto epizód mala nielen spomalenú reč, ale často doslova zaspala postojačky alebo spadla na zem. Napriek tomu, že jej správanie pripomínalo opitosť, ona aj jej manžel dôrazne tvrdili, že alkohol nepije – dokonca ani príležitostne, keďže to nedovoľuje ich náboženstvo.
Opitosť ako výsledok syndrómu
Pri svojej siedmej návšteve pohotovosti mala žena v krvi hladinu alkoholu 2,9 promile. Pre porovnanie, smrteľná otrava alkoholom často nastáva už pri hladine nad štyri promile. Tentokrát ju vyšetril lekár, ktorý jej a jej manželovi uveril a rozhodol sa hľadať inú príčinu. Podľa neho mohla trpieť zriedkavým ochorením nazývaným auto-brewery syndróm, teda „syndróm vlastného pivovaru“.
Auto-brewery syndróm je veľmi nezvyčajná porucha, pri ktorej niektoré kvasinky alebo baktérie v tráviacom trakte človeka začnú premieňať sacharidy priamo na etanol – teda alkohol. Ako uviedla doktorka Rahel Zewude z Torontskej univerzity, ktorá prípad analyzovala a zverejnila, lekári túto diagnózu často nepoznajú, pretože sa vyskytuje extrémne zriedkavo.
Cesta k správnej diagnóze však bola pre pacientku mimoriadne náročná. Predtým, než ju odporučili ku gastroenterológovi, ktorý nakoniec diagnózu potvrdil, ju vyšetrili až traja psychiatri, ktorí sa domnievali, že ide o problém so závislosťou. Počas jednej z hospitalizácií dokonca dostala nariadenú nedobrovoľnú psychiatrickú liečbu na základe zákona o duševnom zdraví, keďže sa údajne „zanedbávala“ a chcela z nemocnice odísť pred ukončením vyšetrenia.
Netradičná a stresujúca situácia
Celá situácia bola pre ženu mimoriadne stresujúca. Opitosť bola u nej vymieňaná za závislosť. Neustále musela čeliť nedôvere, podozreniam z alkoholizmu a nedobrovoľným psychiatrickým zákrokom, napriek tomu, že opakovane tvrdila, že alkohol nepije. Počas týchto dvoch rokov prežívala ťažké obdobie, ktoré by mnohí iní psychicky nezvládli.
Podľa doktorky Zewude ide o výnimočný prípad, ktorý ukazuje, aké dôležité je počúvať pacientov a brať ich tvrdenia vážne. Obzvlášť v prípade zriedkavých porúch, ktoré môžu ľahko uniknúť pozornosti lekárov. Tento prípad je aj dôkazom, aký veľký rozdiel môže urobiť jeden empatický lekár – v tomto prípade išlo o pohotovostného lekára Dr. Goldmana, ktorý pacientke uveril a rozhodol sa hľadať alternatívne vysvetlenie.
Nemalú zásluhu na odhalení skutočnej príčiny mal aj jej manžel. Ten ju počas celého obdobia neúnavne podporoval a stál pri nej. Prípad z Toronta tak nie je len varovaním pre lekárov, ale aj ukážkou sily empatie, dôvery a odborného otvoreného myslenia.
