Slovensko sa nachádza na pokraji dôchodkovej krízy, ktorá môže v nasledujúcich rokoch paralyzovať celú ekonomiku. Najnovšia analýza od Ľubomíra Koršňáka z UniCredit Bank odhaľuje šokujúce čísla, ktoré by mali znepokojovať každého občana.
Slovenská populácia starne jedným z najrýchlejších temp v celej Európskej únii. V priebehu najbližších 25 rokov sa počet ľudí v produktívnom veku na jedného dôchodcu dramaticky zníži z dnešných 3,3 na alarmujúcich 1,8. Tento trend sprevádza explozívny rast verejných výdavkov na dôchodky, ktoré už dnes výrazne prekračujú úroveň zodpovedajúcu vekovej štruktúre obyvateľstva.
Alarmujúce čísla z ekonomiky
Slovensko v súčasnosti vydáva na dôchodky 8,9 % HDP, čo je viac ako priemer krajín V4, a to napriek tomu, že má mladšiu populáciu. Tempo rastu výdavkov na dôchodky je však skutočne znepokojujúce. Len medzi rokmi 2019 a 2023 vzrástli o 1,6 % HDP.
Vlani sa výplaty dôchodkov, vrátane 13. dôchodku a rodičovského bonusu, zvýšili medziročne o 25 %, zatiaľ čo ekonomika rástla len o 5,8 %. Takáto nerovnováha je neudržateľná a vedie krajinu priamo do finančnej pasci.
Slovensko má najštedrejšie dôchodky v EÚ
Analýza odhaľuje šokujúci fakt: medián príjmu Slovákov nad 65 rokov bol v roku 2023 dokonca o 6 % vyšší ako príjem mladších ročníkov. Podľa Koršňáka je to unikátne nielen v regióne, ale aj v celej EÚ.
Miera náhrady príjmu dôchodkom dosiahla na Slovensku 77 %, pričom európsky priemer je len 61 %. To znamená, že slovenskí dôchodcovia dostávajú výrazne vyššie dôchodky v pomere k svojim bývalým príjmom než ich európski rovesníci.
Problémom nie je dĺžka poberania dôchodku, ale jeho výška. Zatiaľ čo iné krajiny prispôsobujú dôchodky ekonomickým možnostiam, Slovensko ide opačným smerom a dôchodky neustále zvyšuje.
Súčasná vláda sa snaží riešiť deficit dôchodkového systému zásahmi do druhého piliera, napríklad presmerovaním časti úspor späť do priebežného systému. Analytik však varuje, že tento prístup len odsúva problém do budúcnosti. Vláda navyše neplánuje počas volebného obdobia znížiť deficit pod 3 % HDP.
Koršňák upozorňuje, že štedré dôchodky na úkor investícií a vzdelávania znižujú dlhodobý rastový potenciál Slovenska. Do roku 2050 sa Slovensko zaradí medzi najstaršie ekonomiky únie, čo si nevyhnutne vyžiada zásadné a nepopulárne reformy.
