OCD: Slovenka o živote s obsesívno-kompulzívnou poruchou

Ponožky si zoraďuješ podľa farieb, prekáža ti, keď niečo nesedí na milimeter presne, a občas ťa prepadne strach, či si zamkol auto alebo vypol žehličku. To je knižný príklad OCD, teda obsesívno-kompulzívnej poruchy, nie? Nie. Práve takéto zľahčovanie veľmi náročnej duševnej diagnózy škrie aj 27-ročnú Slovenku Lauru, ktorej sa kedysi dávno usídlila v hlave a odmieta sa hnúť.

V dnešnom rozhovore s nami išla skutočne do hĺbky. Dovolila nám nahliadnuť pod povrch, a teda do mysle človeka, ktorý má pocit, že jeho vlastné myšlienky vlastne vôbec nie sú jeho vlastné. Prezradila nám, s akými strachmi na dennej báze zápasí, aj to, ako sa s nimi vyrovnáva a prečo vôbec s celou liečbou začala. Poď si jej slová spoločne s nami prečítať.

V prvom rade sa ti chceme veľmi pekne poďakovať, že si ochotná sa s nami porozprávať o takejto citlivej téme. Ak si spomínaš, kedy si na sebe začala pozorovať prvé príznaky OCD?

To, že ide o znaky obsesívno-kompulzívnej poruchy (OCD), som si uvedomila až v dospelosti – pomerne nedávno. Keď som sa začala spätne zamýšľať nad určitými vecami z minulosti, ktoré som dovtedy považovala za úplne normálne, zrazu mi došlo, že normálne vlastne neboli. Od rôznych malých rituálov pred spaním až po konkrétne činnosti počas dňa.

Moja myseľ ma napríklad presviedčala, že ak pred spaním nepoďakujem za zdravie všetkých mojich blízkych – každého jedného –, niečo zlé sa im môže stať. A ja som tomu naozaj verila. Dávala som si pozor, aby som náhodou niekoho nevynechala, a v podstate som cítila obrovskú zodpovednosť. V tom čase som si však myslela, že to robí každý. Pripadalo mi to úplne normálne, prirodzené. Tak som v tom pokračovala a tieto vzorce si postupne osvojila ako súčasť svojho „normálneho“ správania.

Viac PREMIUM článkov na podobnú tému:

Kedy si sa dopracovala k finálnej diagnóze? Bolo to (napríklad aj vzhľadom na stav slovenského zdravotníctva) náročné?

K finálnej diagnóze som sa dopracovala asi až v roku 2023. Vtedy som si povedala, že už to naozaj potrebujem, a začala som navštevovať terapie. Samozrejme, už predtým som tušila, že ide o OCD, ale v tomto období sa to dostalo do štádia, keď som musela so sebou začať niečo robiť, lebo som tak žiť ďalej už skrátka nechcela. Túžila som po normálnom živote, aký viedli ľudia okolo mňa.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.