Home office, alebo práca z domu, je po celom svete stále viac zaužívaný spôsob pracovania. Človek si môže pekne zostať doma, užívať si komfort a popri tom pracovať v takom rytme, ako sa mu len zachce. Samozrejme, platí to len pre ľudí, ktorí pracujú cez počítač. Keby si sa zaháňal u seba doma krompáčom, tým by si veľa dier na druhej strane mesta nespravil. Web Karierainfo priniesol článok o jednej krajine, ktorá home office využíva najviac z celej Európy.
Ide o Spojené kráľovstvo. Práve táto krajina sa v roku 2025 stala európskym lídrom v oblasti práce na diaľku. Priemerný britský obyvateľ pracuje z domu 1,8 dňa z týždňa, čo je viac ako v ktorejkoľvek inej európskej krajine. Túto štatistiku značne ovplyvnilo obdobie pandémie, v ktorom sa home office stal obyčajnou súčasťou pracovného života.
Môže za to však aj niečo iné
Ekonóm Cevat Giray Aksoy z Európskej banky pre obnovu a rozvoj zohráva v prípade Spojeného kráľovstva kľúčovú úlohu jeden jediný kultúrny faktor – vysoká miera individualizmu. Zamestnanci tejto krajiny si podľa neho veľmi vážia autonómiu, zodpovednosť za vlastnú prácu a flexibilitu. Veci, ktoré ponúka home office.
Ďalším výrazným faktorom je už spomenutá pandémia a jej lockdowny. Tie spôsobili, že krajina investovala do infraštruktúry pre prácu z domu. Tá zostala po konci pandémie rovnaká a ľudia teraz môžu bez problémov pracovať z domu. Zároveň treba podotknúť, že pracovný trh nielen v Británii ponúka stále viac a viac ponúk prác, ktoré sa dajú vykonávať z domu.
Ako je na tom zvyšok Európy?
Kým Spojené kráľovstvo udáva trend v práci z domu, ostatné krajiny Európy ho nasledujú rôznym tempom. Medzi lídrov patria Fínsko (1,7 dňa), Nemecko (1,6 dňa) a Portugalsko (1,5 dňa), kde sa na home office prechádza najčastejšie. Na opačnom konci spektra sú Francúzsko (1 deň), Poľsko (1,1 dňa) či Turecko (0,9 dňa), ktoré zaostávajú za európskym priemerom. Grécko, kde zamestnanci pracujú z domu v priemere len 0,6 dňa týždenne, predstavuje úplnú výnimku.
Tieto rozdiely nie sú náhodné – odrážajú hlbšie spoločenské a hospodárske štruktúry. „Kľúčovými faktormi sú kultúrne normy, štruktúra ekonomiky a úroveň digitalizácie,“ vysvetľuje odborník Aksoy. V krajinách, kde prevláda cestovný ruch, maloobchod či gastronómia – ako je Grécko alebo Španielsko – je možnosť práce na diaľku prirodzene obmedzená.
Práca z domu ako bežná súčasť života
Podľa prieskumu Global Survey of Working Arrangements (G-SWA) sa celosvetový priemer práce z domu ustálil na 1,27 dňa týždenne – mierne menej než tesne po pandémii. Nejde však o návrat k starému poriadku, ale o formovanie nového štandardu, najmä v technologických a znalostných profesiách.
Pre mnohých zamestnancov v Británii či inde, sa dva až tri dni home office už nepovažujú za výhodu, ale za samozrejmosť. Firmy, ktoré tento posun ignorujú, riskujú stratu talentov – najmä na anglofónnych trhoch, kde je flexibilita pracovného režimu bežným štandardom.
Slovensko, jeho susedia a home office
Aj v strednej a východnej Európe badať posun smerom k práci na diaľku – napríklad v Česku (1,3 dňa), Maďarsku (1,4 dňa) či Poľsku (1,1 dňa) je už home office bežnou súčasťou pracovného týždňa. Slovensko síce v štúdii chýba medzi detailne sledovanými krajinami, no dostupné údaje naznačujú, že sa pravdepodobne nachádza pod európskym priemerom.
Mnohé slovenské firmy sa stále držia tradičného modelu s dôrazom na osobnú prítomnosť, pričom sa odvolávajú na dôležitosť tímovej dynamiky alebo obavy zo zníženia produktivity. Tento opatrný postoj však môže brzdiť rozvoj moderných a flexibilných foriem práce, ktoré sú na svetových trhoch čoraz častejším štandardom.
