Friedrich Nietzsche patrí medzi najvýznamnejších a zároveň najkontroverznejších mysliteľov moderných dejín. Nemecký filozof, básnik, filológ a kultúrny kritik navždy poznačil dejiny filozofie svojou výzvou „Boh je mŕtvy“, kritikou kresťanstva a víziou nadčloveka – Übermensch. Jeho dielo ovplyvnilo celé generácie mysliteľov, umelcov i politikov — od existencialistov cez psychoanalytikov až po postmodernistov.
Nietzscheho ranná tvorba bola silno ovplyvnená jeho štúdiom klasickej filológie a dielom Arthura Schopenhauera – filozofa, ktorého mnohí považujú za najdepresívnejšieho filozofa všetkých čias. Nietzsche bol známy svojím ostrým kritickým myslením a odvahu prekračovať hranice konvenčných filozofických tém, čo ho radí medzi najvplyvnejších mysliteľov 19. storočia.
Friedrich Nietzche a jeho tvorba
K najzásadnejším dielam Nietzscheho patrí Tak vravel Zarathustra, v ktorom rozvíja filozofické koncepty večného návratu a koncept nadčloveka — bytosti, ktorá dokáže prekonať konvenčnú morálku, žiť podľa vlastných pravidiel a vôľou sa dostať kamkoľvek, až za hranice možného. V ďalších dielach Nietzsche podrobuje západnú morálku nemilosrdnej kritike a tvrdí, že súčasné hodnoty sú produktom slabosti, nie sily.
Nietzsche žil dlhé roky osamelo, často sužovaný migrénami, zrakovými problémami a psychickým vyčerpaním. Posledné roky jeho tvorby boli intenzívne a plné varovných tónov – čoraz častejšie sa v jeho textoch objavujú apokalyptické vízie, znepokojujúce aforizmy a výbuchy geniality hraničiace s paranojou.
Zviera plné skazy
V roku 1889, vo veku 44 rokov, došlo v jeho živote k dramatickému zvratu. Nietzsche údajne v Turíne videl, ako kočiš bije svojho statného koňa. Nietzche sa rozbehol k nemu, objal zviera a následne sa psychicky i fyzicky zrútil. Tento výjav sa stal symbolickým — mnohí ho interpretujú ako moment, v ktorom sa jeho duševné zdravie definitívne zrútilo. Od tej chvíle už nikdy nepísal filozofické texty.
Nietzsche strávil zvyšok svojho života v stave psychickej neprítomnosti. Najskôr sa oňho staral priateľ Franz Overbeck a neskôr jeho dominantná sestra Elisabeth, ktorá ovládla jeho pozostalosti a značne manipulovala s jeho odkazom. Práve jej zásluhou boli niektoré jeho myšlienky po jeho smrti zneužité nacistami, hoci Nietzsche bol odporcom nacionalizmu aj antisemitizmu.
Príčina jeho kolapsu bola dlho predmetom špekulácií. Najčastejšie sa uvádza progresívna paralýza zapríčinená neliečenou pohlavnou infekciou, ktorú si údajne odniesol z mladosti, keď navštívil verejný dom. Iné teórie hovoria o mozgovom nádore, genetickej poruche alebo autoimunitnom ochorení. Isté je len to, že po roku 1889 Nietzsche už nikdy nenadobudol jasnú myseľ.
Tichá a nešťastná smrť
Friedrich Nietzsche zomrel 25. augusta 1900 vo veku 55 rokov v meste Weimar po mozgovej mŕtvici, ktorá nasledovala po zápale pľúc. Jeho smrť bola tichá, no jeho dielo zostalo ako výbuch do intelektuálneho sveta — výbuch, ktorý dodnes rezonuje. Z filozofa vyvrheľa sa stal prorok moderny.
Nietzscheho odkaz je plný paradoxov. Bol filozofom pravdy, no tvrdil, že „fakty neexistujú, len interpretácie“. Nenávidel masy, ale jeho myšlienky podnietili revolúcie. Odsudzoval autoritu, no jeho slová sa stali dogmami.
Film Turínsky kôň
Snímka Turínsky kôň z roku 2011 od maďarského režiséra Béla Tarra sa filozoficky odráža od Nietzscheho diela, pričom zobrazuje príbeh koňa, ktorý tohto mysliteľa katapultoval do paralyzujúceho nešťastia. Príbeh svojou estetikou kopíruje depresívnu víziu Nietzscheho téz a vyobrazuje koniec sveta, ako by si ho predstavil azda aj sám Friedrich.
Film má absolútne jednoduchý príbeh, zobrazujúci opakujúci sa cyklus našich životov. Ráno vstaneme, použijeme prírodu a nástroje na to, aby sme boli ako tak funkční, najeme sa a ideme spať. Čo sa ale stane, ak nás oba nástroje našej existencie zradia? Čo s nami bude potom? Neupadne svet do temnoty, keď zostaneme iba sami so sebou?
