Vyhorenie zvyčajne neprichádza rýchlo ani dramaticky. Vkradne sa potichu – schované za pracovné nasadenie, ambíciu či lojalitu. Často sa doň dostaneš skôr, než si uvedomíš, že niečo nie je v poriadku.
Odborníci na duševné zdravie upozorňujú, že najväčším rizikom je prehliadanie nenápadných varovných signálov. Tie sa môžu zdať nevinné – no ak ich ignoruješ, môžu časom prerásť do úplného vyčerpania. Téme sa venoval portál Kariéra.
10 varovných znakov, ktoré by si nemal prehliadať
Jedným z najčastejších príznakov je, že odkladáš oddych „na potom“. Povieš si, že si vydýchneš, keď dokončíš projekt, keď prejde sezóna… ale to „potom“ nepríde. A ty len pokračuješ ďalej – bez prestávky.
Ďalším znakom je narušený spánok – večer nevieš zaspať, ráno nevieš vstať. Spánok už nie je odpočinkom, ale len pauzou pred ďalšou únavou.
Možno pracuješ stále – aj večer, aj cez víkendy – no bez výsledkov a bez radosti. Z práce sa stáva povinnosť, nie radosť. A to, čo ťa kedysi bavilo, ťa už nenadchýna. Ani víkend ťa nepoteší, len pretrpíš ďalší deň.
Ďalším znakom je, že postupne začneš zanedbávať seba. Ješ len tak narýchlo, žiadny pohyb, žiadna prechádzka. Prestaneš dvíhať telefóny, vyhýbaš sa ľuďom. Nie preto, že by si nechcel – ale preto, že už nemáš silu.
Možno si začínaš spájať svoju hodnotu s výkonom. Keď sa niečo nepodarí, neberieš to ako chybu v práci – ale ako osobné zlyhanie. Stratíš nadhľad, humor a vieru, že to môže byť inak.
Čo môžeš urobiť?
Ak si sa v niektorých bodoch spoznal/a, neboj sa – nie je to tvoja vina. Vyhorenie nie je slabosť, ale dôsledok toho, že si príliš dlho išiel/a proti sebe.
Hovor o tom. Zastav sa. Požiadaj o pomoc. Priznať si, že takto ďalej nemôžeš – a nechceš – je prvý krok k uzdraveniu. A ten krok máš vo svojich rukách.
