Na svete existuje mnoho dobrých mužov, ale aj veľa takých, ktorí by si zaslúžili byť do konca života single. Oni si totiž nehľadajú rovnocennú partnerku. Hľadajú si mamu číslo dva, ktorá im bude variť, behať za zadkom a upratovať tú spúšť, ktorú po sebe zanechávajú. Tieto ženy, nanešťastie, presne na takých natrafili. Na sociálnej sieti Reddit sa nedávno podelili, v akom momente im došlo, že ich partner je vlastne len prerastené decko.
1. Keď sa ma úplne bez srandy spýtal, prečo by si niekto, preboha, zakladal sporiaci účet. „Peniaze sú na to, aby sa míňali,“ dodal.
2. Pamätám si, ako som na výške chodila s chalanom, ktorý mi „dovolil“ používať pri rozhovoroch s ním len dvojslabičné slová, lebo tým dlhším nerozumel. Potom sa sťažoval, keď mi dlhšie trvalo odpovedať mu – v hlave som totiž lovila slová, ktoré pozná, a ako idiot rátala slabiky. Dnes už mám, našťastie, viac rešpektu voči sebe samej.
3. Chystala som sa na večeru s kamarátkami a môj vtedajší partner sa ma so všetkou vážnosťou spýtal: „A čo moja večera? To mám ostať hladný?“ Chladnička bola plná jedla, a aj keby nebola, dole mal zaparkované auto a pokojne si mohol pre niečo vybehnúť. Namiesto toho tam stál ako zmoknuté šteňa tváriac sa, že má dve ruky ľavé. Asi nie je prekvapením, že som sa s ním krátko nato rozišla.
4. „Môžeme ísť dnes večer k tebe? Štvrtky ku mne chodieva mama upratovať.“ Jeho mama mala 66 rokov a bol úplne normálny (teda čo sa fyzického zdravia týka) dospelý chlap. Nemala som v pláne nikoho dovychovávať, takže som to na mieste ukončila.
5. Prvýkrát som si dovolila s niečím nesúhlasiť, a on sa počas hádky natruc hodil dole zo schodov. Stála som tam ako obarená. Keď sa pozviechal a bolo jasné, že je celý, otočila som sa na päte a už ma nebolo.
6. Všimla som si, že sa mu na zemi hromadí kopa špinavého oblečenia. Neustále sa zväčšovala, až som to jedného dňa nevydržala. Na rovinu som sa ho spýtala, kedy to plánuje oprať, a z jeho odpovede ma skoro vykotilo. „Ja?!“ spýtal sa ma zarazene. „Ja to prať nebudem. Ak to neoperieš ty, tak to aspoň vyhoď. Kúpim si nové.“
7. Nechcel ma pustiť do svojej „pracovne“, lebo v nej mal vyše dvadsať fliaš plných svojich telesných tekutín. Keď sa totiž celé hodiny hral na počítači, bolo mu zaťažko zdvihnúť sa a ísť na malú na záchod.
8. Pracovala som v dome opatrovateľskej služby pre seniorov. Väčšina našich pacientov žila vo svojej vlastnej realite, často halucinovali, čo zvyklo vyústiť do agresivity. Domov som chodila dobitá a dokopaná, telo posiate modrinami. Napriek tomu, že vedel, kde pracujem, ma obvinil, že sú to cucfleky. Trval na tom, že ho podvádzam, a očakával patričné ospravedlnenie.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
