Dôvera je základným pilierom každého vzťahu. Buduje sa pomaly, no môže sa rozpadnúť v priebehu chvíle. Nie vždy je za jej stratou veľká zrada či nevera – častokrát ju podkopávajú drobné zvyky, ktoré sa vkradnú do každodenného fungovania. A čím dlhšie ich prehliadame, tým viac škody môžu napáchať. Tu je 5 najčastejších návykov, ktoré potichu narúšajú dôveru medzi partnermi.
1. Zamlčiavanie detailov a „nevinné“ klamstvá
Nie každé klamstvo vyzerá ako podvod. Občas ide len o zamlčanie – napríklad o tom, že si bol s niekým, o kom vieš, že by to partnerovi nebolo príjemné. Alebo o drobnosti, ktoré zatajíš „len aby nebol/a nervózny/á“. Postupne sa však z takýchto situácií stáva zvyk a partner získa pocit, že mu nedávaš všetky karty na stôl. A ak sa raz naučíme, že pravdu treba dolovať, dôvera sa začne rozpadávať.
2. Pasívna agresivita a ignorovanie problémov
Niektorí ľudia namiesto komunikácie radšej mlčia. Alebo dávajú tiché signály, že sa niečo deje – bez toho, aby to povedali nahlas. Nezodpovedané otázky, ignorovanie, výčitky medzi riadkami či útek pred konfliktom vytvárajú bariéru. Partner si zrazu nie je istý, kde stojí. Bez priamej komunikácie a ochoty riešiť aj nepríjemné témy sa dôvera rýchlo mení na neistotu.
3. Porovnávanie s inými
Možno to nie je myslené zle – pochvala kolegyninej šikovnosti, obdiv k cudziemu telu, spomenutie bývalého partnera. No ak sa to deje často a necitlivo, partner sa začne cítiť nedostatočný. Pravidelné porovnávanie vytvára tlak a narúša istotu, že „som pre teba dosť“.
4. Nedostatok záujmu o vnútorný svet partnera
Dôvera nie je len o tom, že si neveríme, že nás niekto podvedie. Je aj o tom, či veríme, že nám druhý človek rozumie, že ho zaujímame. Keď prestaneme klásť otázky, zaujímať sa o pocity, plány, starosti či radosti partnera, vzniká odstup. Z partnerov sa stávajú spolubývajúci. A kde chýba emocionálne prepojenie, tam dôvera oslabuje.

5. Prehnaná kontrola a žiarlivosť
Znie to ako opak nepozornosti – no aj prílišná kontrola a neustála podozrievavosť sú deštruktívne. Partner, ktorý cíti, že mu neveríš, sa postupne prestane otvárať. A hoci môžeš mať dobré úmysly, časté otázky, preverovanie, sledovanie pohybov alebo tón obvinení vytvárajú dusno.
Buduje sa každodennými gestami – úprimnosťou, záujmom, rešpektom. Lebo ak sa o dôveru nestaráme, nezmizne nahlas. Vyparí sa potichu.