Ako spoločnosť sme už ušli dlhú cestu, no stále je čo zlepšovať – najmä v tom, čo je spoločensky prijateľné a čo nie. Prečo je úplne v poriadku tlačiť sa v preplnenom výťahu, ale otočiť sa ľuďom chrbtom už nie? Prečo je bežné byť hore do druhej rána, ale vstať po jedenástej je už spoločenské faux pas? Ťažko povedať, no títo ľudia z Redditu majú jasno v tom, čo by sme mali akceptovať – a prečo. Ktorý z ich postrehov by najviac rezonoval u teba?
1. Vstávať o jedenástej alebo neskôr nie je lenivosť. Ak máš všetko hotové a funguješ lepšie v noci, je to v poriadku. Lepšie ako vstať o siedmej a tri hodiny len pozerať doblba, lebo tvoj mozog ešte stále spí.
2. Zavolať do práce, že si chorý, nie je neúcta. Lepšie zostať doma a nešíriť chorobu, než nakaziť kolegov.
3. Pospať si počas obednej prestávky je oveľa lepšie ako prejedanie sa – polhodinový šlofík by ocenil každý. Okrem toho – čo komu do toho, na čo človek využíva svoje beztak neplatené voľno?
4. Neotvoriť dvere, keď nechceš nikoho pustiť, je tvoje právo. Nemusíš sa cítiť vinný. Je to tvoj byt, tvoj domov – narábaj s ním, ako uznáš za vhodné.
5. Poležať si pár minút na lavičke na ulici, keď si unavený, nie je hanba. Každý potrebuje pauzu. Tak prečo ťa všetci automaticky hodia do kategórie „bezdomovec“?
6. Byť úprimný, keď sa ťa niekto pýta, ako sa máš, je normálne. Nie si povinný klamať. Keď nechce poznať pravdu, prípadne ho to nezaujíma, nech sa nepýta.
7. Odísť bez vysvetlenia je legitímne, ak už nechceš byť niekde prítomný. Nemusíš sa ospravedlňovať.
8. Stáť vo výťahu chrbtom k ostatným nie je nezdvorilé – obaja aj tak chcete len čo najrýchlejšie vystúpiť a ísť si po svojom.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
