Lož má krátke nohy, hovorili ti ako malému. No čím si starší, tým viac chápeš, že nech by hoc aj nemala žiadne, niekedy sa bez drobného klamstva proste nezaobídeš. Napríklad v týchto prípadoch. V spolupráci s naším ilustrátorom sme dali dokopy niekoľko nevinných lží, ktoré veľmi dobre pozná každý z nás, a netvár sa. Určite si ich minimálne raz z úst vypustil aj ty.
1. „Nemám hotovosť.“
Tackavo sa motá pred hlavnou stanicou, v dave ľudí hľadá svoju ďalšiu obeť a ty robíš, čo je v tvojich silách, aby si splynul s prostredím. Vidličky, lyžičky, nože… ani sa nepohni, hovoríš si v duchu. Neskoro. Na stotinu sekundy sa vám stretli pohľady a už sa ti aromatická masa hábov v neforemnej čapici rúti naproti.
„Mladý pán, nemáte eurko? Alebo cigaretku?“ pýta sa a z úst mu razí tak, že ak sa nadýchneš, o dve hodiny ešte nafúkaš. Potľapkáš sa po vreckách, oscarový výkon toto, na znak svojej neviny z jedného vytiahneš použitú vreckovku a teatrálne pokrčíš plecami. „Nemám.“
2. „Nevidel som ťa.“
No jasné. Keď nepichneš gumu a nehodíš namiesto téglika od jogurtu do koša lyžičku, tak ti preventívne vesmír hodí do cesty toto stelesnenie chuti skočiť z okna. Small talky máš všeobecne rád asi ako kelový prívarok zo školskej jedálne, ale small talky s ľuďmi, ktorí z teba bytostne vysávajú energiu, sú kategória sama osebe.
Krčiť sa za odparkované autá je už pár rokov out, 21. storočie ponúka iné metódy. A tak ako obvykle tasíš telefón, tváriš sa, že riešiš s niekým niečo prudko dôležité, a už-už si myslíš, že ti to prešlo, keď tu zrazu… „Čau, ty ma ani nepozdravíš?“ Paráda. Polhodina tvojho času, ktorú ti už nikto nikdy nevráti.
3. „Nebol som pri telefóne.“
Sedíš na sedačke a pozoruješ, ako ti po stole tancuje vibrujúci telefón. Nie. Proste nie. Je sobota poobede, na displeji svieti meno niekoho z práce a ty jednoducho nemáš mentálne kapacity toto teraz riešiť, aj keby v tej posr*tej firme hoc aj horelo. Poobzeráš sa okolo seba, akoby bola reálne šanca, že ťa na piatom nadzemnom podlaží niekto vidí, a stlačíš tlačidlo na stlmenie zvuku. Nikto sa to nikdy nedozvie. Nikto.
4. „Bolo to vynikajúce.“
Doteraz máš v živej pamäti návštevu u potenciálnych svokrovcov, keď si sa skoro povracal rovno za stolom. To bola katastrofa. Smrdelo to ako h*vno, vyzeralo veľmi podobne, a keď si si vložil do úst prvé sústo, začal si mať reálne podozrenie, že ti Dunčo naložil do taniera, kým bola svokra chrbtom, a nikto si to nevšimol.
Každá tvoja chuťová bunka mala chuť obesiť sa, a ty? Ty si tlačil, čo ti sily stačili. Predsa len, ofrflať prvé, čo ti naložia na tanier, asi nie je víťazný ťah na bránu, ak chceš ešte nejaký ten piatok žiť s ich dcérenkou. Tak si žul a žul a prehĺtal zvratky a žul, a keď sa ťa s úsmevom na tvári niekto opýtal, či ti chutilo, keď si všetko spapal, kričiac v duchu o pomoc si vyhlásil: „Samozrejme. Bolo to vynikajúce.“
5. „Už som spala.“
Desať hodín večer. Zababušená ležíš v posteli a rozhoduješ sa, či za svoj spánkový deficit budeš zajtra viniť TikTok alebo Instagram, keď sa zrazu miestnosťou rozľahne prenikavé cink. „Si hore?“ pýta sa chalanisko, ktorému si svoj nezáujem naznačila v memečkách aj všetkých svetových jazykoch, a ako je zrejmé, doteraz to nepochopil. Nie som, povieš si v hlave a scrolluješ ďalej.
