Vieš, čo je na menštruačných bolestiach najhoršie? Že ich ženy roky znášajú v tichosti, presvedčené, že je to jednoducho súčasť života. Možno si už aj ty počula, že to tak proste má byť a že treba len vydržať. Pravda je však iná. To, čo celé roky považuješ za normálne, vôbec normálne byť nemusí, a tieto príhody od žien z Redditu sú toho jasným dôkazom. Poďme si zopár z nich prečítať.
1. Menštruačné bolesti. Každá žena pociťuje počas toho obdobia v mesiaci určité nepohodlie, vypočula som si od niekoľkých gynekologičiek. Mávala som také silné bolesti, že som nevedela chodiť, celý týždeň som prevracala a raz dokonca odpadla. Musela som za seba veľmi bojovať, aby to konečne niekto začal brať vážne a poriadne ma vyšetril. Vzišla z toho endometrióza.
2. Pár mesiacov dozadu sa ma kamarátka spýtala, či je normálne, aby partner pokračoval v intímnom styku, aj keď mu opakovane povie nie. Mala tridsať rokov a prišlo mi veľmi smutné, že celý ten čas žila v domnienke, že nútený styk je úplne bežná záležitosť.
3. Nosenie vysokých opätkov na úkor vlastného pohodlia. Moja mama vždy hovorila, že ženu robí zovňajšok a topánky na opätku sú skrátka must. Vtĺkala mi to do hlavy, odkedy si pamätám, takže som to časom začala brať ako fakt. Asi si teda viete predstaviť môj šok, keď mi raz kolegyňa na tému opätkov povedala: „Načo by som ich, preboha, nosila? Veď z nich mám len otlaky.“
4. V období pred menštruáciou ma často prepadávali myšlienky na to, že už na tomto svete byť nechcem. Myslela som si, že je to bežné – každý lekár vám predsa povie, že zmeny nálad v rámci PMS sú úplne normálne. Až tesne pred tridsiatkou som sa dozvedela, že chuť ublížiť si do kategórie bežných výkyvov nálad rozhodne nespadá.
5. Každú vetu som formulovala ako otázku – aby som nevyzerala hlúpo v prípade, že môj výrok nebude správny. Myslela som si, že je to obranný mechanizmus, ktorý majú všetci. Ukázalo sa, že nie.
6. Bolesť počas cisárskeho rezu. Jačala som, že to ešte stále cítim, no doktor len nonšalantne prehodil: „Nedám vám toho viac, nech si z toho pôrodu niečo aj pamätáte. Raz mi za tú spomienku poďakujete.“ To spomínané „raz“ ešte neprišlo. Práve naopak, pôrod ma vďaka jeho neochote traumatizoval natoľko, že som sa zaprisahala, že ďalšie dieťa už mať nebudem.
7. Neustále preháňanie. Hnačky, kŕče, bolesti. Žila som v domnienke, že každý má určité tráviace ťažkosti. Niekoho po káve páli záha, mňa preženie aj z čistej vody. Každý po svojom. Veľmi dlho trvalo, kým mi došlo, že jedlo by mnou naozaj nemalo len preletieť. Vykľul sa z toho syndróm dráždivého čreva.
8. Hodnú chvíľu mi trvalo uvedomiť si, že na mojich pocitoch záleží. Ženy z každej strany počúvajú, že všetko je to „len v ich hlave“. Od toxických partnerov cez lekárov až po šéfov, ktorí im odmietajú zvýšiť plat, hoci ich mužským kolegom ho zvýšil už trikrát. Ale nie, nebolo to v mojej hlave. Nič z toho nebolo len v mojej hlave.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
