Možno si si už niekedy všimol, že muži a ženy riešia problémy trochu inak. Terapeuti, ktorí denne pracujú s oboma pohlaviami, majú na to jasný pohľad – rozdiely sú často väčšie, než by si čakal. Nejde pritom len o to, aké témy prinesú na sedenie, ale aj o to, ako o nich hovoria a ako pristupujú k hľadaniu riešení. O akých konkrétnych rozdieloch je reč? To ti priblížia títo terapeuti z Redditu.
1. Muži si zvyknú viac namýšľať o sebe – že sú niečo viac, lepší ako ostatní. Ženy si skôr namýšľajú o správaní ostatných – určite sa mu páčim, nevie zo mňa spustiť oči.
2. Pracujem primárne s deťmi. Zhruba do veku desať rokov nebadám žiadne dramatické rozdiely. V predpubertálnom veku začínajú mať dievčatá potrebu kontrolovať situáciu tým, že sa so mnou nebavia, zatiaľ čo chlapci za mnou chodia radi. Aspoň sú totiž mimo domu. V pubertálnom veku začínajú byť dievčatá rady, že ich niekto vypočuje, zatiaľ čo chlapci začínajú mať potrebu kontrolovať situáciu, napríklad nevhodnými poznámkami, ktoré ma majú rozrušiť.
3. Deväťdesiat percent mužov príde na podnet svojej manželky alebo partnerky. Len veľmi málo mužov vyhľadá pomoc terapeuta preto, že by sa tak rozhodli sami.

4. Z mojej profesionálnej skúsenosti sa muži rýchlejšie otvoria. Prvé jedno-dve sedenia sú ako sochy, a potom bum – zrazu akoby sa otvorila priehrada a všetko to na mňa vylejú naraz. Ženy sa síce hneď od prvého sedenia majú chuť rozprávať, ale podstatné detaily prezrádzajú až neskôr.
5. Starší muži sa často sťažujú na fyzickú bolesť, hoci ich skutočným problémom je depresia.
6. Muži častejšie trpia alexithýmiou, teda neschopnosťou identifikovať emócie. Práve preto potrebujú na ich preskúmanie odbornú pomoc. Ženy sa zvyknú vo svojich pocitoch orientovať výrazne lepšie.

7. Zhruba dvadsať rokov dozadu som sa venoval výskumu na túto istú tému. Výsledky potvrdili, že muži majú väčšiu tendenciu svoje problémy zľahčovať. Či už to, že sa cítia horšie, ako si priznávajú, alebo že sú spokojní so psychológom, hoci s ním v skutočnosti spokojní nie sú.
8. Keď do muža narazí metaforický vlak, ticho zašepká: „Nie som si istý, či mám nárok byť z toho smutný.“ Žena sa tomu vlaku ospravedlní.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane