Najdrahšia vec na zemi nie je palác, šperk ani kov. Ide o prášok, o ktorom si pravdepodobne nikdy nepočul

Už len cena jedného gramu je obscénna.


Hoci niektorí ľudia neváhajú minúť tisíce eur na ilegálne práškové látky, táto látka sa rozhodne nenachádza v žiadnom nočnom klube. A nielen kvôli svojej funkcii, ale najmä kvôli cenovke. Menej než gram tejto substancie s názvom endohedrálne fullerény na báze atómu dusíka sa totiž údajne predáva za neuveriteľných 128-miliónov eur. Najdrahšia vec na zemi si našla svoju cestu až na web Indy100, ktorý o nej informoval

Za astronomickou cenou tejto látky stojí mimoriadne náročný proces výroby aj výnimočné vlastnosti materiálu. Fulerény, o ktorých je reč, sú molekuly uhlíka, ktoré tvoria akési molekulárne „klietky“ schopné uzatvoriť vnútri atómy iných prvkov – v tomto prípade dusíka.

Tento špeciálny typ fulerenov má výnimočne dlhú životnosť elektrónového „spinu“ , čo z neho robí ideálneho kandidáta pre využitie v extrémne presných atómových hodinách.

Látku vyvinula britská spoločnosť Designer Carbon Materials a už v roku 2015 predala prvých 200 miligramov tejto substancie. Univerzita v Oxforde následne označila prášok za „najdrahšiu vec na Zemi“. Jeho potenciál si vedci začali uvedomovať práve vďaka výnimočným elektronickým vlastnostiam.

Najdrahšia vec na zemi a jej nekonečné možnosti

Zatiaľ čo tradičné atómové hodiny zaberajú celú miestnosť, endohedrálne fullerény otvárajú dvere k ich miniatúrnym verziám. Tie by mohli byť dokonca dostatočne malé na to, aby sa zmestili do mobilného telefónu. A to by znamenalo revolúciu v oblasti navigácie, autonómnych vozidiel aj mobilnej technológie.

Mohlo by ťa zaujímať:

Tvoj mozog je génius, ale aj úplný truľo: 6 dôkazov toho, že naše hlavy nás rady sabotujú

Presné časové údaje sú kľúčom k fungovaniu GPS systémov. Zatiaľ čo dnešné navigácie určia polohu s presnosťou na niekoľko metrov, atómové hodiny založené na fullerénoch by túto presnosť zlepšili až na jeden milimeter. Pre autonómne autá by to mohlo znamenať zásadný rozdiel – najmä v kritických situáciách, ako sú stretnutia na úzkych cestách.

Zaujímavosťou je, že tieto fullerény sa skladajú zo 60 atómov uhlíka – rovnako ako diamanty, len v inej štruktúre. Ako povedal Lucius Cary, riaditeľ fondu Oxford Technology: „To, čo teraz zaberá celú miestnosť, by mohlo fungovať na čipe vo vašom mobile. Možností využitia tejto technológie je obrovské množstvo.“ A keďže jeho slová padli pred takmer dekádou, možno sa budúcnosť, o ktorej hovoril, už nezadržateľne blíži.


Šimon Patkoš
Svoju písaciu púť som začal už na strednej škole, avšak do sveta textu som sa poriadne ponoril až na vysokej škole, kde som vyštudoval filmovú scenáristiku a dramaturgiu. Najviac sa vo svojich článkoch zameriavam na filmové témy, ale neohrdnem aj originálnymi historickými a ľudskými príbehmi.
Najčítanejšie
Podobné