Niekedy sa priateľstvo neskončí veľkou hádkou. Niekedy ľudia jednoducho len stíchnu. Bez výčitiek, bez zlomového momentu, bez rozlúčkovej správy. A práve preto sú také bolestivé – neukončené, ale už nie živé.
Ticho medzi kamarátmi nemusí vždy znamenať problém. Niekedy je to len prirodzený odstup, iné životné fázy alebo potreba priestoru. No sú situácie, keď ticho neznamená pokoj, ale pomaly hasnúci vzťah, ktorý sa rozpadá pred očami – len si to ešte nepriznávaš.
1. Už sa neozývate len tak
Kedysi ste si písali kvôli úplným maličkostiam. Dnes prejde týždeň, dva, mesiac – a ticho. Už nie je potreba zdieľať zážitky, myšlienky, trápne momenty. Ozývate sa len „keď treba“. Ak vôbec.
2. Vyhovárate sa, že „nestíhate“
Čas si človek nájde. Možno nie každý týždeň, ale keď na niekom záleží, vždy sa dá niečo vymyslieť. Ak sa vaše stretnutia už roky len plánujú a nikdy nedejú, zrejme je záujem už len z jednej strany. Alebo z nijakej.
3. Nezdieľate, čo prežívate
Bola to osoba, ktorej si rozprávala, keď sa niečo pokazilo. Alebo keď si sa zamilovala. Alebo keď si len mal divný pocit. Teraz o tvojich veciach nevie nič – a ty o jej tiež nie.
4. Opatrnosť a nesloboda
Premýšľaš, či to nebude „trápne“ alebo „nevhodné“. Bojíš sa, že si niečo pochopí zle, alebo že sa len neozve späť. Už sa necítiš slobodne – váhaš, čo napísať, alebo či vôbec. A keď ti aj odpovie, cítiš, že niečo chýba.
5. Rozprávate sa ako cudzí neznámi
Keď sa náhodou stretnete alebo si napíšete, rozprávate sa len o neutrálnych veciach. Počasie, práca, „čo nové?“. Nie je tam hlbší kontakt. Neexistuje medzi vami napojenie, len zdvorilá konverzácia.
6. Už nefiguruješ v jeho/jej živote
O dôležitých veciach sa dozvieš z Instagramu. O zásnubách, sťahovaní, práci, problémoch… A hoci by si niekedy bol/a medzi prvými, teraz si len pasívny pozorovateľ. Nie si už súčasťou jeho/jej sveta.
7. Necítiš sa po kontakte lepšie
Keď sa aj stretnete alebo si píšete, niečo ťa zvnútra škrie. Nemáš dobrý pocit. Cítiš sa prázdnejšie, vzdialenejšie. Už to nie je napĺňajúce. Skôr len zvyk, nostalgia, povinnosť alebo smútok.
Priateľstvo sa môže meniť, vyvíjať a prispôsobovať životu. Nie je problém, ak sa dva životy rozídu. Problém je, ak sa tváriš, že sa nič nedeje, aj keď sa dávno stalo.
Nie každé ticho je hrozné. Niekedy je len dočasné. No ak ticho trvá pridlho, zmení sa na vzdialenosť, ktorá už nie je návratná. A vtedy je v poriadku pustiť to. Nie z nenávisti, ale zo sebalásky.
