Novinárka a spisovateľka Norah Vincent, ktorá dnes už nie je medzi nami, sa rozhodla ešte v roku 2003 podstúpiť netradičný žurnalistický experiment – rok a pol žila ako muž. Očakávala, že život v mužskej koži jej prinesie benefity, keďže muži často čerpajú výhody zo spoločenských a štrukturálnych nastavení. Svoje poznatky neskôr spracovala v knihe Self-Made Man: One Woman’s Journey Into Manhood and Back Again. Aké poznatky jej tento experiment priniesol a ako ju ovplyvnil?
Tak ako spisovateľka Barbara Ehrenreich, ktorá sa snažila pochopiť život chudobných prácou v nízko platených zamestnaniach, Vincent sa rozhodla objaviť, aké to je byť súčasťou „druhej polovice“ spoločnosti. Počas 18 mesiacov sa stala „Nedom“ – obliekla sa do mužských šiat, ostrihala si vlasy, nalepila si falošné strnisko, nosila tesnú športovú podprsenku a pomocou hlasového trénera z Julliardu si osvojila hlbší hlas. Takto sa Norah pohybovala v rôznych mužských prostrediach – od bowlingových líg cez striptízové kluby až po korporátne predajné tímy – a vždy sa jej podarilo zapadnúť.
Je mužský svet jednoduchší?
Prekvapivo však nezistila, že mužský svet je jednoduchší. Naopak, v mnohých situáciách cítila, že muži trpia rovnako, ak nie viac, pod ťarchou očakávaní spoločnosti. Podľa nej boli rodové roly natoľko obmedzujúce a dusivé, že mnohým ľuďom – mužom aj ženám – bránili byť sami sebou.
Hlavné zistenie Vincent bolo, že tlak na mužov byť „skutočnými mužmi“ je obrovský. Spoločnosť ich podľa nej nútila potláčať akékoľvek prejavy nežnosti, slabosti či citlivosti, ktoré by mohli byť považované za ženské. Ich najväčším strachom bolo byť vnímaný ako príliš ženský. Vincent opísala mužov, s ktorými sa stretávala, ako tých, ktorí si pestovali mačizmus z obavy z prílišnej blízkosti k iným mužom. V ich očiach bola ženskosť synonymom homosexuality, a tá bola stále stigmatizovaná.
Z tohto spoločenského tlaku sa Vincent snažila nájsť východisko – navrhovala oslobodenie sa od rigidných rodových noriem a väčšiu flexibilitu v tom, čo znamená byť mužom či ženou. Považovala sa za človeka, ktorý žije na pomedzí mužskej a ženskej identity. Nikdy však netvrdila, že je muž v ženskom tele – naopak, cítila hlboké spojenie so svojou ženskosťou aj ženským telom.
Muži potrebujú našu empatiu a lásku
Porovnávala aj rozdiely v bežných situáciách – napríklad pri kúpe auta. Predavač k nej ako k žene pristupoval koketne, no ako k mužovi striktne a vecne. V rámci experimentu sa dostala aj do kláštora a mužskej terapeutickej skupiny. Videla ako muži ťažko prejavujú zraniteľnosť a blízkosť a ako sa často ich emócie prejavujú hnevom. Postupne začala chápať tlak, aký pociťujú ako poskytovatelia a ochrancovia.
Ako „Ned“ sa pridala k mužskému bowlingovému tímu v robotníckej štvrti. Napriek tomu, že nebola dobrá hráčka, prijali ju bez predsudkov. Zistila, že drsný humor a nadávky sú častým prejavom mužskej náklonnosti. Po deviatich mesiacoch sa tímu odhalila a reakcie boli pozitívne.
Experiment jej vyvrátil predstavu, že muži sú vždy chladní a ženy vždy vrelé. Naopak – títo muži ju prijali bez otázok, zatiaľ čo ona si uvedomila, že bola tá, ktorá si niesla predsudky.
Ned navštívil aj striptízové kluby a zistil, že atmosféra je prázdna a ponižujúca pre obe strany. V rámci „zvádzania“ spoznala, aké ťažké je pre mužov osloviť cudziu ženu, a počas svojho experimentu zistila, že mnohé ženy preferujú alebo preferovali tradične „mužných“ mužov pred citlivými typmi.
Norah neskôr povedala v rozhovore pre ABC, že muži majú iné problémy ako ženy, no určite to nemajú ľahšie. „Potrebujú našu empatiu, lásku a predovšetkým jeden druhého,“ zhrnula. A paradoxne – až život v mužskej koži ju naučil vážiť si, že je žena.
Obdobie hlbokej depresie
Obdobie, keď žila ako muž, ju priviedlo do hlbokej depresie. Tá sa natoľko zhoršila, že nastúpila do psychiatrickej liečebne. Práve tam dostala nápad dobrovoľne sa nechať hospitalizovať v rôznych zariadeniach, podstúpiť liečbu a potom o tom napísať. Výsledkom bola jej ďalšia kniha Voluntary Madness.
Norah Vincent zomrela 6. júla 2022 na klinike vo Švajčiarsku počas asistovanej samovraždy. Mala vtedy 53 rokov. O jej smrti sa však nevedelo hneď. Objavili sa aj špekulácie, že za jej smrťou stojí práve spomínaný experiment v tomto článku, no nikdy nebola táto informácia oficiálne potvrdená. Samozrejme, hlboko ju ovplyvnil, ako aj ďalší experiment, keďže Norah mala schopnosť hlboko sa ponoriť do svojej práce. Jej odkaz tak zostáva dôležitý aj dnes. Jej skúsenosť poukazuje na to, ako rigidné predstavy o mužskosti a ženskosti škodia všetkým.
