V roku 2013 dostal Filippo Sorcinelli nečakaný telefonát z Vatikánu. Úrad liturgických slávení pápeža si uňho objednal prvý odev pre novozvoleného Františka. Majster krajčír a umelec bol zaskočený, no zároveň dojatý. Mal len veľmi málo času a musel sa striktne riadiť pápežovými požiadavkami. Výsledkom bol jednoduchý, krémovo-biely ornát so zlatými detailmi, v ktorom František odslúžil svoju historicky prvú omšu ako hlava katolíckej cirkvi.
Na prvý pohľad by ste ho asi nepovažovali za človeka, ktorý tvoril róby pre samotných pápežov – potetovaný umelec, ktorý žije otvorene ako gej, prezradil v rozhovore pre Vogue viac o tom, ako vníma vieru a inkluzivitu aj o tom, prečo je katolicizmus podľa neho plný protikladov. Kto je muž, ktorý obliekal Františka aj Benedikta XVI.?
Keď sa svet dozvedel o smrti pápeža Františka, Sorcinelli neskrýval smútok. „Pre kresťana, akým som ja, je pápež stĺpom života,“ povedal pre Vogue. František, ktorého telo bolo vystavené v Bazilike sv. Petra a ktorého pohreb sa konal 26. apríla, mal na hlave mitru z bieleho hodvábu so zlatým lemom – dielo Sorcinelliho ateliéru Lavs.
Jeho tvorba vždy odzrkadľovala Františkovu skromnosť. Často sa inšpiroval freskami talianskeho maliara Giotta, najmä z Assisi, čím vzdával hold svätcovi, po ktorom si pápež zvolil svoje meno.
Od kostolného organistu k umelcovi
Sorcinelli pochádza z Mondolfa v regióne Marche a vyrastal v rodine tkáčov a krajčírok. Umeniu a viere sa venoval od detstva – ako trinásťročný už hral na organe v katedrálach v mestách Fano, Rimini a San Benedette del Tronto. Neskôr študoval sakrálne umenie a historické tkanie v Prate.
Okrem liturgických odevov je aj parfumérom, fotografom a maliarom. V roku 2018 Diecézne múzeum v Miláne usporiadalo retrospektívu jeho práce a v roku 2021 získal cenu Art and Liturgy za inovatívny prístup k posvätným rúcham. Dnes pôsobí v dedinke Santarcangelo di Romagna pri Rimini. Jeho vizáž je rovnako výrazná ako jeho tvorba – vysoký muž s tetovaniami, oblečený v čiernych sakách a voľných košeliach.
„Moja viera sa začala už v detstve, keď som s mamou chodil upratovať farský kostol. Jednoduché gestá, no pre mňa mali veľký význam. V chráme som vnímal látky, vône, hudbu – a všetko ma viedlo k jedinej hodnote: kráse,“ spomína.
Cesta k pápežom
Jeho prvý ornát vznikol v roku 2001, keď ho kamarát požiadal, aby mu pripravil odev na kňazskú vysviacku. Sorcinelli sa inšpiroval stredovekým umením – architektúrou, maľbou, sochárstvom – kde dominovali symboly, tvary a geometria.
O dva roky neskôr mal jeho návrh na sebe janovský arcibiskup počas televízneho prenosu, čo mu otvorilo dvere do celého sveta. Odvtedy sa ateliér Lavs venuje prevažne zákazkovej tvorbe.
V roku 2007 začal pripravovať ornáty aj pre Benedikta XVI., ktorému navrhol vyše päťdesiat bohato zdobených rúch. Každý pápež bol preňho osobnosťou, ktorú sa snažil vystihnúť v detailoch – Benedikt vynikal majestátom, František jednoduchosťou.
Pokora a krása v centre tvorby
Sorcinelli zdôrazňuje, že liturgické rúcha nie sú divadelné kostýmy, ale vizuálny prejav viery. Pri svojej práci používa len taliansky hodváb a vlnu. „Hrozí riziko, že prílišná modernizácia pripraví posvätné rituály o nadčasovosť,“ vysvetľuje.
Za jeden z najobľúbenejších odevov pre Františka považuje ornát z apoštolskej cesty do L’Aquily. Mal v sebe „ušľachtilú jednoduchosť“, ktorá bola pápežovi blízka a ktorú požadoval aj Druhý vatikánsky koncil.
Umenie ako služba
Sorcinelli vníma tvorbu ako poslanie. Okrem rúch sa venuje aj parfumom. Jeho značka UNUM vznikla v roku 2013. Prvá vôňa LAVS pripomínala oratórium – rovnakú esenciu striekal aj na pápežské rúcha pred odovzdaním. Neskôr prišli hravejšie a zmyselnejšie vône, v ktorých spája liturgický základ so svojou osobnou identitou.
Ako otvorene homosexuálny umelec priznáva, že jeho život je neustálym balansovaním medzi vierou a tým, kým je. „Túžim po rešpekte. Parfum mi dal slobodu – a sloboda neznamená robiť si, čo chcete – je to o tom, robiť to, čo musíte. To často naráža na cirkevné prostredie plné nálepiek, ceremónií a áno, klišé,“ vysvetľuje.
Viera ako putovanie
Sorcinelli svoju dnešnú skúsenosť s katolicizmom opisuje poeticky: „Je to ako chôdza cez veľkú, opustenú katedrálu. Vnímam jej majestát, fresky, ozvenu modlitieb… ale zároveň hľadám niečo nové – zvuk, vôňu, svetlo.“
Pre neho sa umenie, viera aj osobná identita spájajú do jedného posolstva: že krása, duchovno a autenticita môžu stáť vedľa seba – a že liturgické rúcho je omnoho viac než len odev.
Katolicizmus ako výzva aj zdroj krásy
„Katolícka cirkev v sebe nesie obrovské, zložité a neraz protirečivé významy,“ hovorí Sorcinelli. „Jej dych, ktorý trvá už celé tisícročia, dokáže stále osloviť ľudí – aj tých, čo v Boha neveria. Hovorí o láske, obete, odpustení či vykúpení – a to sú univerzálne ľudské skúsenosti. Práve preto však cirkev stojí pred obrovskou výzvou: zostať verná tejto hĺbke, no nezatvrdnúť a nevylučovať,“ dodal návrhár.
Otázka inkluzivity je podľa neho stále otvorená. „Tá cesta je ešte dlhá,“ priznáva. Verí, že časť cirkvi – najmä za pôsobenia pápeža Františka – sa úprimne snažila prijať modernejšie hodnoty. „Mnohé miesta však dodnes spôsobujú, že sa ľudia s odlišnou orientáciou, rodovou identitou či životným príbehom cítia odsudzovaní a vylúčení. Pre náboženstvo, ktorého zakladateľ stoloval s vyvrheľmi, je to bolestivá rana.“
