Možno aj ty poznáš niekoho, kto sa na prvý pohľad zdá úplne normálny – dokonca sympatický, charizmatický či milý. No za týmto uhladeným výzorom sa často ukrýva niečo oveľa temnejšie. Psychopati a patologickí klamári sú majstrami manipulácie, vedia si získať tvoju dôveru a popritom ťa nenápadne vtiahnuť do ich sveta plného lží a chladnej vypočítavosti. A presne to sa stalo týmto používateľom Redditu, ktorí sa na internete podelili o svoje neuveriteľné príbehy.
1. Môj syn. Od prvého dňa bol zvláštny. Nemal špecifický druh plaču pre špecifické potreby, a teda som musela hádať, čo vlastne potrebuje. Na rozdiel od mojich ostatných detí nechcel spávať, takže som nespávala ani ja. Bolo prakticky nemožné ho niečo naučiť. Hádzal po mne hračky, tak sme si stanovili pravidlo, že ak po mne hodí hračku, hračka pôjde na určitý čas „do väzenia“. Normálne 3-ročné dieťa by ju chcelo naspäť, on to mal v paži.
A potom začal ubližovať zvieratám. Vždy veľmi prefíkane, aby po tom neostali žiadne stopy. Zobrala som ho k psychológovi, žiadala o pomoc lekárov, štát… Nakoniec som našla jednu súkromnú nemocnicu, ktorá by ho prijala, no pýtali si štvornásobok nášho ročného príjmu. Manžel sa odsťahoval do iného bytu, aby ochránil naše zvyšné deti. No mali sme to urobiť skôr…
Nakoniec ho udali jeho vlastní súrodenci. Ich výpovede v kombinácií so záznamami zo školy napokon stačili na to, aby ho zavreli do reedukačného centra. Ja som sa vzdala svojich rodičovských práv a všetkým členom rodiny som vybavila zákaz približovania sa. Našou rodinou to poriadne otriaslo, ale iné východisko sme nevideli.
2. Roky rokúce dozadu, keď som ako dvadsiatnička ešte vo veľkom randila, som sa ocitla na večeri s bývalým vojenským letcom. Pár rokov dozadu odišiel z armády a stal sa z neho policajt. Zdal sa byť normálny, až dokiaľ mi nezačal rozprávať o svojej terajšej práci. Konkrétne o tom, čo na nej má najradšej.
Povedal mi, že najviac obľubuje skoré ranné smeny. Vraj zbožňuje, keď vidí, že sa niekto ponáhľa – či už do práce, alebo kamkoľvek inam – a hoci neporušuje zákon a nejde príliš rýchlo, on to skrátka „cíti“. Vie, že niekto má naponáhlo, tak ho zastaví. Vypýta si doklady, dá im fúkať a naťahuje sa s nimi aspoň tridsať minút, aby sa uistil, že nakoniec prídu neskoro.
Celé to zakončil vetou: „Fakt, že dokážem niekomu pokaziť úplne celý deň, mi robí väčšiu radosť ako čokoľvek iné.“ Usmieval sa pri tom ako totálny maniak a mne v hlave išlo jediné: „Musím odtiaľto čo najrýchlejšie vypadnúť.“ Ako hovorím – už sú to roky, no dodnes mi na chrbte naskakuje husia koža, keď si naňho spomeniem.
3. Moja bývalá manželka. Charizmatická, očarujúca a nádherná žena, no zároveň aj patologická klamárka a expertka v manipulácii či emocionálnom vydieraní. Odviezol som ju do nemocnice, aby vystriedala svoju tetu a strýka, a chvíľu sa starala o mamu. Pri odchode mi jej teta povedala, že mame sa darí dobre a dnes je aj celkom komunikatívna.
Odišiel som z nemocnice. O dvadsať minút neskôr mi zvoní telefón – exmanželka s tým, že jej mama akurát zomrela. Neveril som vlastným ušiam. Nemáme to potvrdené, ale celá rodina verí, že ju udusila vankúšom.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
