Skupina koaličných poslancov predložila do parlamentu návrh novely Trestného zákona, ktorá má zaviesť špecifický trestný čin zameraný na ochranu vojnových pamätníkov a kultúrnych pamiatok. Motiváciou pre túto legislatívnu zmenu je rastúci počet incidentov, pri ktorých dochádza k poškodzovaniu či úplnému ničeniu významných historických objektov.
Ako informuje portál Interez, táto iniciatíva predstavuje reakciu na aktuálne spoločenské problémy a má za cieľ posilniť právnu ochranu objektov s historickým významom. Predkladatelia návrhu považujú súčasnú právnu úpravu za nedostatočnú vzhľadom na špecifickú povahu týchto trestných činov. Nová legislatíva by mala priniesť systémové riešenie problému, ktorý sa v poslednom období čoraz častejšie objavuje v mediálnom priestore.
Problematika súčasného právneho rámca
Orgány činné v trestnom konaní momentálne kvalifikujú takéto prípady ako bežné výtržníctvo alebo poškodzovanie cudzieho majetku. Podľa predkladateľov návrhu je však potrebné rozlišovať medzi obyčajným vandalizmom a útokmi na objekty s hlbokým historickým a kultúrnym významom.
Súčasný prístup justície neumožňuje adekvátne postihnúť špecifickú povahu týchto činov. Vandalizmus vojnových pamätníkov má totiž odlišnú spoločenskú dimenziu než bežné poškodzovanie majetku. Ide o útoky na kolektívnu pamäť spoločnosti a na hodnoty, ktoré sú prioritné pre demokratické zriadenie.
Historický a spoločenský rozmer problému
Poslanci zdôrazňujú, že systematické poškodzovanie pamätníkov spojených s prvou a druhou svetovou vojnou, ako aj s holokaustom, má extrémistický charakter a vyžaduje si osobitný prístup zo strany justície. Takéto činy podľa nich narušujú pamiatku na obete vojnových konfliktov a podkopávajú spoločenské hodnoty.
Ochrana historického dedičstva nie je len otázkou zachovania fyzických objektov, ale aj uchovania kolektívnej pamäte národa. Vojnové pamätníky slúžia ako pripomienka tragických udalostí minulosti a majú edukatívny význam pre budúce generácie. Ich poškodzovanie predstavuje útok na historickú pravdu a môže mať destabilizujúci účinok na spoločnosť.
Navrhovaný systém trestov
Navrhovaná právna úprava počíta s diferencovaným systémom trestov podľa závažnosti spáchaného činu. Za základnú skutkovú podstatu by hrozilo odňatie slobody až do dvoch rokov. Táto trestná sadzba zohľadňuje bežné prípady vandalizmu bez ťažších následkov.
Pri prítomnosti kvalifikovaných okolností, ako je konanie z osobitných motívov, počas krízových situácií, alebo ak by čin spáchal verejný činiteľ, by sa trestná sadzba zvýšila na jeden až päť rokov väzenia. Tieto okolnosti zvyšujú spoločenskú nebezpečnosť činu a vyžadujú si prísnejší postih.
Najprísnejšie tresty – dva až šesť rokov odňatia slobody – by čakali páchateľov, ktorí by konali ako členovia organizovaných skupín, spôsobili škody veľkého rozsahu, alebo by sa dopustili vandalizmu na osobitne chránenom území. Tento stupeň trestnosti je určený pre najzávažnejšie formy vandalizmu s najväčším dopadom na spoločnosť.
Táto legislatívna iniciatíva predstavuje významný krok smerom k posilneniu ochrany historického dedičstva a má slúžiť nielen ako prostriedok trestu, ale predovšetkým ako preventívne opatrenie odrádzajúce od podobných činov v budúcnosti.
