Po celom svete je možné obyčajným rádioprijímačom zachytiť stanice, ktoré nevysielajú nič iné, ako krátku zvučku, po ktorej nasleduje strojový hlas, diktujúci čísla či kódové slová. Tieto stanice sa objavujú v éteri už niekoľko desaťročí, ozývajú sa z nich hlasy mužov, žien a dokonca aj detí. Hovoria rôznymi jazykmi.
Tento mysteriózny fenomén dostal názov „numbers stations“ (číselné stanice). Tisícky nadšencov sa venujú monitorovaniu a skúmaniu týchto záhadných transmisií. Ich komunity môžeme nájsť na vyhradených webstránkach, subredditoch či na Discorde.
Čo to vlastne je?
Oficiálne toho vieme málo. Na základe informácií, ktoré zozbierali rádioamatéri, môžeme povedať, že vysielané čísla predstavujú jednoduchý, bezpečný a efektívny spôsob, ako predať šifrovanú informáciu na veľkú vzdialenosť. Vlády mnohých štátov sveta takto kontaktujú svojich špiónov alebo vojenské útvary ďaleko za hranicami.
Adresát správy je vopred inštruovaný, na akú frekvenciu má rádio naladiť a v akom čase ho počúvať. Na dešifrovanie správy sa najčastejšie použije jednorazová šifrovacia tabuľka (Vernamova šifra), ktorá sa dá ľahko schovať, prípadne zničiť. Bez tabuliek je vysielanie prakticky nerozlúštiteľné, čo poskytuje obrovskú výhodu.
Žiadna vláda nie je ochotná jasne zodpovedať na otázky ohľadom týchto staníc. Verejnosť sa prinajlepšom dočká odpovede v štýle „nie sú určené pre širokú verejnosť“, čo znamená, že by sme sa mali prestať starať. Najotvorenejšie komunikovalo Švédsko, ktoré zverejnilo archívne správy o prípade, keď sa československá ŠtB snažila spojiť so svojím špiónom na jeho území.
Takto znie záznam stanice, ktorú pravdepodobne riadila Nemecká spolková republika:
Ako fungujú?
Na transmisiu sa využívajú krátkovlnné vysielače. Tie je možné nasmerovať tak, aby odrazom od ionosféry Zeme preniesli signál na veľmi ďaleké miesta. Správa má formu morzeovky alebo hovoreného slova, ktoré je buď nahovorené hlásateľom, alebo prostredníctvom desivo znejúcej umelej syntézy reči.
Zaujímavé je, že jazyk prenosu a krajina pôvodu sa vôbec nemusia zhodovať. Pokojne sa mohlo stať, že by československá stanica vysielala po nemecky alebo britská po španielsky. Národnosť vysielača sa ale niekedy dala zistiť úplne jednoducho – mnohé stanice sa identifikovali vysielaním úryvku niektorej miestnej ľudovej piesne.
Na základe piesne či nejakých iných charakteristických znakov nadšenci udeľujú jednotlivým staniciam prezývky. Jednou z najznámejších je britská The Lincolnshire Poacher, pomenovaná po rovnomennej ľudovke. Stanica vysielala od 60. rokov do roku 2008 zo základne na Cypre.
Takto znie československá stanica S10, prezývaná Czech Lady:
Kedy vznikli?
Prvá svetová vojna je považovaná za veľký míľnik, symbolizujúci prvé masové vysielanie šifrovaných správ prostredníctvom rádia. Veľký rozmach zažili numbers stations na začiatku 60. rokov, keď štáty súperiace v studenej vojne výrazne rozširovali svoje ozbrojené a špionážne zložky.
Úpadok po konci studenej vojny
Od roku 1989 komunistické režimy v Európe padali ako hnilé hrušky. Studená vojna sa skončila. Medzinárodné napätie ustúpilo a krajiny zrazu zistili, že peniaze sa dajú investovať aj do užitočnejších vecí, ako sú obrovské ozbrojené sily a rozsiahle špionážne siete. To znamenalo zrušenie mnohých číselných staníc.
Jasným dôkazom a skvelým príkladom tohto vývoja je osud stanice V01 Ciocârlia. Stanica vysielaná rumunskou tajnou službou Securitate zmizla z éteru krátko po revolúcii, ktorá zvrhla nenávidenú komunistickú diktatúru.
Väčšina staníc bola určená pre špiónov ďaleko za hranicami domovskej krajiny, našli sa však aj výnimky. Predovšetkým Sovietsky zväz a neskôr Ruská federácia mali vyhradených niekoľko staníc, ktoré pravidelne vysielali rozkazy pre vojenské útvary rozmiestnené v krajine.
Technológia vôbec nezostarla
Je pravda, že v 90. rokoch staníc s číslami ubudlo, nemôžeme však povedať, že by zmizli úplne. Technológia totiž vôbec nezostarla a jej spomínané výhody platia aj v dnešnej digitálnej dobe. Svojím spôsobom je táto forma komunikácie niečím, čomu počítače nemôžu konkurovať – takmer každá práca s počítačom totiž zanecháva nejakú digitálnu stopu.
Číselné stanice stále fungujú. Presvedčiť sme sa o tom mohli na konci 90. rokov v prípade takzvanej „kubánskej päťky“. Američania v Miami zadržali päticu kubánskych agentov, ktorí ako primárny zdroj prijímania inštrukcií od svojho velenia používali krátkovlnné rádiá. Prijaté čísla dekódovali pomocou notebooku a diskety s dešifrovacím programom.
Podobné vybavenie sa našlo aj u niektorých ruských špiónov, ktorí boli v nedávnej dobe odhalení v západnej Európe a v USA. Ak niečo spoľahlivo funguje celé dekády, nie je dôvod hľadať náhradu a vymýšľať nové riešenia.
Stopa v populárnej kultúre
Depresívne znejúce šifrované hlásenia znejú ako vynikajúci soundtrack k apokalypse a nemôžeme byť prekvapení tým, že číselné stanice zarezonovali v popkultúre.
The Conet Project je vydanie piatich CD obsahujúcich záznamy vysielania rozmanitých číselných staníc z rôznych období. Zaujímavé je, že názov „conet“ je v tomto prípade poangličtená verzia českého „konec“, ktoré často zaznelo v československom vysielaní. The Conet Project sa dá vypočuť ako playlist na YouTube.
Opakujúce sa číselné kódy sa objavili v seriáli Lost aj v hre Call of Duty (The numbers Mason, what do they mean?). Je možné, že tvorcovia sa inšpirovali fenoménom numbers stations. Záznamy číselných vysielaní boli samplované v hudbe. Môžeme ich počuť napríklad v závere skladby Wilco – Poor Places.
Číselné stanice sú stále zakryté rúškom tajomstva a svojimi záhadami fascinujú stovky rádioamatérov zo všetkých kútov sveta. Prepojená komunita pozorne sleduje ich vývoj a snaží sa toho dozvedieť čo najviac. To, že vlády sú skúpe na slovo, je vlastne asi to najlepšie, čo môžu robiť. Pretože práve mysteriózny nádych a stretnutie so svetom špionáže je to, čo robí fenomén číselných staníc výnimočným.
Zdroje: bbc.com, warontherocks.com, globalnews.ca, wikipedia.org
