Škola nie je len o učebniciach, písomkách a známkach. Je aj miestom, kde sa rodia tie najväčšie trapasy, na ktoré si spomenieš aj po rokoch a stále sa červenáš. Určite sa ti už stalo, že si chcel povedať niečo múdre, no vypustil zo seba úplnú hlúposť. Alebo si v strese zamenil oslovenie „pani učiteľka“ za „mami“ a okamžite si želal, aby sa otvorila zem a pohltila ťa. Presne také sme pre teba zozbierali na Reddite, poď si ich s nami prečítať.
1. Oslovil som učiteľku „mami“. Prisahám, že hoc som už dospelý, dodnes mi z tej spomienky zviera brucho. Všetci spolužiaci sa na mňa otočili s výrazom tváre, akoby som si práve prdol. Najradšej by som sa niekam zahrabal.
2. Boli sme so školou na plaveckej súťaži. Môj spolužiak a najlepší kamarát v jednom nielenže vyhral, ešte aj trhol svoj osobný rekord. Po zápase som utekala za ním, a aj keď som videla, že sa rozpráva s deckami z konkurenčnej školy, som ho zozadu objala. „Som na teba taká hrdá!“ zakričala som. A on sa otočil… Nebol to môj kamarát, ale plavec z druhej školy, ktorý kvôli nemu skončil druhý.
3. Druhý ročník na strednej škole. Konečne som nazbieral odvahu zavolať von spolužiačku, ktorá sa mi už dlho páčila. Uprostred vety sa mi doslova zamotal jazyk a pri pokuse odmotať ho som ju celú opľul. Asi nemusím zdôrazňovať, že žiadne prvé rande sa po tomto nekonalo.
4. V šiestej triede sme mali tzv. Deň Pi, takže sme museli všetci pred tabuľou recitovať Ludolfovo číslo. Koľko čísel po desatinnej čiarke si vedel, toľko si povedal. Jedna baba sa dostala len na 3,141, tak mi odľahlo. „Aj keby čo bolo, aspoň budem lepší ako ona,“ povedal som si. Myslel som si, že len v duchu, ale nie – ja som to povedal nahlas. Všetci sa na mňa otočili a dievča pred tabuľou s plačom vybehlo z triedy. Doteraz na ňu občas myslím a je mi jej ľúto.
5. Sedel som na hodine biológie a zdesene sledoval, ako z nohavíc spolužiačky predo mnou vylieza šváb. Chvíľu sa prechádzal po zemi, asi hodnú minútu, keď sa jej zase vrátil k nohe a „poslušne“ vycupkal hore do nohavíc. Vyvalil som oči, učiteľka vyvalila oči a obom sa nám stretli pohľady. Ani jeden z nás nenabral odvahu niečo povedať.
6. V šiestej triede sa mi neskutočne páčila spolužiačka z vedľajšej triedy. Bola pekná, milá, vtipná… no a mňa mala totálne v paži. Napriek tomu som jej písal zamilované lístočky a nechával jej ich v lavici. Raz ma pri tom pristihol chalan z jej triedy. Po mojom odchode jej zobral lístoček z lavice a nahlas ho počas prestávky prečítal na chodbe. Celé dva dni som sa hanbil ako pes – potom na to, našťastie, všetci zabudli.
7. Stalo sa to až na vysokej. Mám príšernú pamäť na tváre a človeka si nezapamätám, dokiaľ sa s ním vyslovene nebavím jeden na jedného. Raz som brutálne meškala. Vbehla som do triedy, rozhliadla sa okolo seba a nikoho nespoznala, tak som sa ospravedlnila profesorke, že som asi prišla do zlej triedy. „Ale čoby, veď ťa učím už tri mesiace,“ povedala mi a kývla hlavou k voľnej stoličke. Skoro som zamrela od hanby.
8. Mali sme prednášku o pohlavnom obťažovaní a mne sa podarilo zaspať. Sníval sa mi sen o tom, že padám, takže keď som sa prebudil, poriadne mnou myklo. Tým som, samozrejme, zhodil všetky veci na lavici. Povedal som si: Super, tak teraz už všetci vedia, že som zaspal. A obratom sa ospravedlnil učiteľke, ktorá mi odpovedala: „Všimli sme si, že pospávaš. Ten chrapot sa nedal prepočuť.“
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
