Každý z nás má v živote aspoň jedného človeka, ktorý nás dokáže vytočiť do nepríčetnosti už len tým, že otvorí ústa. A nie, nemusí ísť o nepriateľa. Niekedy je to kolega, kamoška alebo vlastný súrodenec. V duchu by sme najradšej ušli na Mars, no navonok sa snažíme pôsobiť pokojne – veď predsa nechceme vyzerať ako nevychovaní.
Problém je, že aj keď sa snažíme zachovať poker face, telo a správanie nás často prezradia. Existujú malé signály, ktoré kričia „Lezieš mi na nervy!“ aj vtedy, keď ústa poslušne mlčia. A keď sa ich naučíš čítať, hneď vieš, že tvoje rozprávanie o novom kaktuse už druhú stranu fakt nezaujíma.
1. Falošný úsmev
Ten úsmev, ktorý je viac napnutý než tvoje rifle po vianočnej večeri. Kútiky úst síce idú hore, ale oči kričia: „Prosím, skonči už.“ Ak vidíš tento výraz, gratulujeme – práve si niekoho unudil k smrti.
2. Prevracanie očí
Klasický olympijský šport v kategórii „pasívna agresivita“. Ak niekto začne rolovať očami pri každej tvojej vete, nemusíš byť detektív, aby ti došlo, že tvoja prítomnosť je asi tak vítaná ako komár pri spánku.
Pasívna agresivita je ako kofola – na prvý pohľad sladká, ale niečo tam štipľavo bublá. Nie je to otvorený útok. Je to úsmev s jedom pod povrchom. Ak si myslíš, že ty pasívno-agrsívny nie si, prečítaj si nasledujúci článok. Ak sa v týchto vetách nájdeš, možno je čas prehodnotiť spôsob, akým komunikuješ.
3. Krátke odpovede
„Mhm.“ „Jasné.“ „Fajn.“ – keď sa konverzácia zmení na súbor jednoslovných odpovedí, je to signál, že druhá strana psychicky odcestovala. Pravdepodobne premýšľa, či by nemala radšej umývať riad alebo si čítať etiketu na šampóne.
4. Neustále kontrolovanie mobilu
Ak niekto vytiahne mobil počas tvojho monológu a začne bezcieľne scrollovať, nemusí to znamenať, že čaká dôležitý e-mail. Väčšinou je to tichý signál: „Tvoje rozprávanie je menej zaujímavé než video s mačkami.“
5. Utekanie pohľadom
Neschopnosť udržať očný kontakt je ďalším jasným znakom. Ak niekto radšej sleduje stenu, plafón alebo vlastné topánky, než tvoju tvár, môžeš si byť istý, že tvoja téma má nulový entertainment value.
6. Siahodlhé povzdychy
Nie je nič výstižnejšie než dramatické „fúúúha“ alebo hlboký povzdych po každej druhej vete. Je to univerzálny jazyk tela, ktorý znamená: „Bože, daj mi silu prežiť túto konverzáciu.“
Keď nás niekto irituje, snažíme sa tváriť, že je všetko v pohode. No reč tela, krátke odpovede či nervózne gestá hovoria úplne iný príbeh. Čítať tieto signály je užitočné – jednak vieš, kedy prestať s nudnou témou, a jednak sa vyhneš tomu, aby ťa niekto tajne pridal na blacklist ľudí, s ktorými sa nechce baviť.
