Kvalitná a vyvážená strava by mala byť základným právom každého človeka. Na Slovensku to však začína vyzerať inak. Mnohí ľudia čelia situácii, kedy si nemôžu pravidelne dovoliť potraviny, ktoré by zabezpečili zdravý životný štýl. Tento trend nie je iba subjektívnym pocitom – dokazujú ho aj čerstvé čísla z európskej štatistiky.
Zatiaľ čo v niektorých krajinách je problém obmedzený iba na malé percento populácie, u nás má omnoho širší rozmer. Výsledky sú alarmujúce a ukazujú, že Slovensko má v tejto oblasti jedno z najhorších postavení v celej Európskej únii. Téme sa venoval portál Pravda.
Ako si vedú iné krajiny?
Na porovnanie sa najlepšie hodí pohľad na krajiny V4. Poliaci, Česi či Maďari síce tiež riešia otázku dostupnosti kvalitnej stravy, no ich situácia je odlišná. V Poľsku má problém kúpiť mäso či ryby iba 6,8 percenta ľudí ohrozených chudobou. V Česku je číslo vyššie, ale stále priaznivejšie než u nás – približne 21 percent.
Maďarsko je na tom vážnejšie, no aj tak nedosahuje slovenskú úroveň. Ešte horšie ako Slovensko je na tom už len Bulharsko, kde sa s nedostupnosťou kvalitných potravín trápi až 37,7 percenta obyvateľov. Na opačnej strane spektra stojí Cyprus – tam tento problém zasahuje iba 3,5 percenta populácie.
Prečo je situácia na Slovensku taká zlá?
Dôvodov je hneď niekoľko. Kombinácia nízkych miezd a prudkého rastu cien potravín spôsobila, že mnohé domácnosti sa ocitli v pasci. Priemerná mzda síce vlani dosiahla 1 524 eur, ale inflácia v rokoch 2022 – 2023 tento rast úplne znehodnotila. Ceny potravín sa navyše približujú k západoeurópskym, čo vytvára ešte väčší tlak na rodinné rozpočty.
Výsledkom je, že až 17 percent Slovákov – približne 920-tisíc ľudí – si nemôže pravidelne dovoliť kvalitnú stravu. To znamená, že takmer každý piaty človek v krajine je nútený siahnuť po lacnejších a menej výživných alternatívach.
Aké následky môže mať tento trend?
Nedostatok kvalitnej výživy nie je len otázkou financií, ale aj zdravia. Slováci čoraz častejšie kupujú lacné spracované potraviny, ktoré sú síce dostupnejšie, no z dlhodobého hľadiska môžu výrazne zhoršiť zdravotný stav obyvateľstva. Tento trend potvrdzujú aj veľké obchodné reťazce – zákazníci sledujú akcie a zľavy, namiesto toho, aby vyberali potraviny podľa kvality.
Ak sa situácia nezmení, môže to mať vážne dôsledky nielen pre zdravie jednotlivcov, ale aj pre celkovú stabilitu krajiny. Kvalitná strava sa postupne mení na luxus, ktorý si veľká časť obyvateľov jednoducho nemôže dovoliť.
