Lyžovačka je pre väčšinu z nás neodmysliteľnou súčasťou zimy, a keďže lyžiarske strediská sú voči pandémii očividne obrnené, nemusíš sa jej vzdať ani tento rok. A koho tam stretneš? Nuž, pravdepodobne tieto typy ľudí. S naším šikovným ilustrátorom sme dali dokopy niekoľko stálic každej zjazdovky, a ty nám nezabudni v komentároch napísať, koho by si do tohto zoznamu pridal. Tak teda poďme na to.
1. Pasívny lyžiar
Niektorí ľudia nepotrebujú cítiť zjazdovku všetkými zmyslami, úplne im stačí vizuálny vnem. Gro celej lyžovačky pre nich paradoxne nie sú lyže a vlastne ani na snehu to celé nestojí. Pokiaľ majú v bufete dobré klobásy a horúci čaj tečie prúdom, majú vystarané. Veď keby chceli celú dovolenku obetovať agresívnemu kardiu, mohli doma na bytovke behať po schodoch.
2. Lyžiar popíjač
„Do jednej nohy,“ hovorí, ale keby sa to malo aplikovať na každé poldeci, musel by byť minimálne stonožka. Fakt, že základom väčšiny športových aktivít je schopnosť udržať rovnováhu na dlhšie ako desať sekúnd, mu vrásky nerobí, veď sa podoprie palicami. Super vec, toto lyžovanie. Tri promile v krvi, čerstvý vzduch a výhľad pre bohov – čo viac si priať?
3. Lyžiar frfľoš
Vznáša sa okolo neho akási nepríjemná aura a človek už na desať metrov vie, že toto je on. Lyžiar, ktorému nevyhovieš. Neprišiel si vyvetrať hlavu od hluku veľkomesta, dosýta sa vylyžovať a potom spokojne padnúť do perín. Prišiel si zanadávať do nového prostredia. Ľudí je veľa, snehu málo, zima ako v ruskom filme. Hento je zle, tamto je zle, za prenájom lyží chcú div že nie obličku… proste celé zle. Minimálne v jeho očiach určite.
4. Lyžiar bez lyží
Kto povedal, že lyžovačka musí zahŕňať lyžovanie, očividne nevedel vymyslieť lepší spôsob, ako sa zabaviť v snehu. To je motto, ktorým sa na svahu riadi lyžiar bez lyží a zároveň bez akejkoľvek iniciatívy si ich zaobstarať. Stáť hodinu v rade na vlek, aby sa za päť minút šmykol dole, a potom to opakovať, až kým slnko nezalezie za hory, nepovažuje za rozumné využitie svojho času. Ale stavanie snehuliaka? To už je o inom.
5. Nóbl lyžiar(ka)
Slečna je komplet v ružovej alebo inej farbe, na čiapke obrovský chlpatý brmbolec a určite ju neminieš. Ak ti totiž náhodou ujde jej poznámka o tom, že v Rakúsku majú hádam ešte aj nebo modrejšie, tak si spod pazuchy vytiahne megafón a preventívne to doň zajačí. Na to je len jedna prijateľná reakcia. Vytiahnuť jeden tiež, napasovať jej ho na ucho a slušne sa opýtať, prečo teda svoju ctenú zadnicu neodprace tam. Veď ju tu nič nedrží.
6. Lyžiar samouk
Nepotrebuješ inštruktora, ak si dolámeš nohy ešte cestou na kopec. „Nemôže to byť také ťažké,“ hovorí si, zatiaľ čo pozoruje decká na svahu a snaží sa nemyslieť na to, že mu v lyžiarkach pomaly, ale iste odumierajú nohy. „Zvládnu to oni, zvládnem to aj ja.“ S týmto odhodlaním sa spustí dole, a boh žehnaj každému, kto mu v tomto švungu skríži cestu.
